A) MAKROEKONOMICKÉ PROSTREDIE
Slovenská ekonomika v posledných dvoch štvrťrokoch zvýšila svoju dynamiku v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Na raste HDP sa podieľal tak domáci ako aj zahraničný dopyt. Prvý polrok bol charakteristický najmä nárastom tvorby hrubého kapitálu, čo je zo strednodobého hľadiska významným determinantom prosperity hospodárstva. Slovenská ratingová agentúra, a.s. pozitívne hodnotí uzavretie ďalších kapitol pri negociačnom procese s Európskou úniou ako aj zvýšenie stability vo finančnej sfére (tak pomocou privatizácie ako aj prostredníctvom legislatívnych zmien). Predaj štátneho podielu pokračuje aj v energetickom sektore. Pokrok v oblasti niektorých štrukturálnych reforiem bol uznaný aj ratingovými agentúrami Standard&Poor`s a Moody`s, ktoré zvýšili dlhodobý rating Slovenska v cudzej mene na investičný stupeň. Pravidelná ročná správa Európskej komisie označila SR za fungujúcu trhovú ekonomiku.
Posledné mesiace však priniesli aj udalosti, ktoré môžu znamenať potenciálne nebezpečenstvo pre Slovensko v budúcom období. Teroristické útoky v Spojených štátoch majú významný vplyv aj na ekonomiku USA, ktorá sa ich následkom dostala do recesie. Kľúčovou otázkou je: Ako dlho bude recesia trvať? V prípade, že nenastanú ďalšie skutočnosti vojenského charakteru, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na hospodárstvo USA, masívne monetárne a fiškálne stimuly by mali zapríčiniť rast HDP už v druhom polroku 2002. V tom prípade bude recesia len krátkodobého charakteru a nemala by výrazne a dlhodobo ovplyvniť ani výkonnosť ekonomík EÚ a sprostredkovane ani krajín v strednej a východnej Európe. Navyše, rast HDP na Slovensku už nie je produkovaný výlučne na báze rastu zahraničného dopytu. Pozitívnym efektom recesie je predpokladaná nižšia cena komodít na svetových trhoch (z dôvodu slabšieho dopytu), ktorá sa môže premietnuť aj do nákladov firiem. Spoločnosti vyvážajúce komodity však pravdepodobne budú mať nižšie tržby.
Ďalšie riziká vyplývajú z možného relatívne vysokého rastu konečnej spotreby domácností v budúcom roku. Regulované ceny sa v roku 2002 zvýšia len mierne, čo môže podľa odhadov Slovenskej ratingovej agentúry znížiť dynamiku indexu spotrebiteľských cien v prvých dvoch mesiacoch budúceho roka na úroveň v blízkosti 5%. Určitá rigidita nominálnych miezd môže potom viesť k rýchlejšiemu rastu reálnych miezd. Navyše, čistý príjem obyvateľov sa zvýši aj v dôsledku zníženia daní z príjmu fyzických osôb. Vyšší rast konečnej spotreby domácností môže následne zvýšiť deficit na bežnom účte, nakoľko historické časové rady ukazujú relatívne vysokú elasticitu dovozov na rast výdavkov domácností. Situácia je pritom už v súčasnosti nepriaznivá - podľa odhadov Slovenskej ratingovej agentúry, a.s. dosiahol schodok zahraničného obchodu v septembri 9.5% z HDP (na 12-mesačnej báze).
Pretrvávajú aj problémy vo fiškálnej oblasti aj na trhu práce. Verejné financie sú momentálne medzi najproblémovejšími oblasťami slovenskej ekonomiky. Musíme však rozlíšiť krátkodobé a dlhodobé časové hľadisko. Čísla o hospodárení v štátnom rozpočte za prvých desať mesiacov indikujú, že problémy s udržaním deficitu verejných financií pod plánovanou hodnotou (3.9% z HDP) pravdepodobne nebudú. K objektívnosti treba dodať, že ak hovoríme o plánovanej hodnote, tak máme na mysli metodiku, na základe ktorej bol stanovovaný cieľ v oblasti deficitu. Zo strednodobého hľadiska však naďalej pretrvávajú otázniky nad udržateľnosťou pasívneho salda. Absencia konsenzu nad úlohou štátu v ekonomike a pomalé riešenie problémov v zdravotníctve, školstve, sociálnej oblasti a verejnej správe sú hlavnými rizikovými faktormi.
Spoločnosť Transpetrol ako jediný predstaviteľ odvetvia operuje vo veľmi špecifickom segmente, kde má monopolné postavenie. Na hospodárske výsledky spoločnosti môže v budúcom období najviac vplývať dopyt po ropných produktoch na Slovensku ako aj v ČR a Európskej únii. Vzhľadom na očakávaný rast konečnej spotreby domácností a relatívne nízku predpokladanú cenu ropy v budúcom roku, Slovenská ratingová agentúra počíta s nárastom dopytu po ropných produktoch v SR. Nakoľko aj v pozadí ekonomického rastu ČR stojí domáci dopyt, zvýšenie dopytu je reálne aj u západných susedov. Odlišná by mala byť situácia v Európskej únii, kde pokles dynamiky konjunktúry s veľkou pravdepodobnosťou zabráni vysokému rastu dopytu.
Od útokov na Spojené štáty sa výrazne zvýšilo riziko náhlej zmeny ceny ropy na svetových trhoch. Útoky na Afganistan zatiaľ neznamenajú pre cenový vývoj priamu hrozbu, avšak špekulácie o možných útokoch na Irak môžu ceny krátkodobo vychýliť. Nehovoriac o ďalších možných teroristických útokoch na USA, pred ktorými varovali aj oficiálne miesta z Washingtonu. Ak nenastanú žiadne nepredvídateľné udalosti vojenského charakteru, Slovenská ratingová agentúra, a.s. nepredpokladá výraznejší nárast ceny ropy v krátkodobom horizonte, a to z niekoľkých dôvodov. OPEC do konca roka nebude pravdepodobne znižovať svoju produkciu (rozhodnutie o krátení by malo mať účinnosť od prvého januára). V nasledujúcich mesiacoch rátame s poklesom dopytu, keďže recesia sa preukáže v najväčšej miere práve vo štvrtom kvartáli. Zásoby ropy sú pritom dostačujúce, takže tlak na ceny bude skôr opačný. Okrem toho, súčasná produkcia OPEC je vyššia než dohodnutá kvóta. V prvej polovici budúceho roka budú musieť krajiny OPEC vyvinúť veľa úsilia na to, aby udržali ceny ropy v stanovenom pásme 22 až 28 USD za barel. Svetový dopyt bude pomerne slabý a nie je isté, či krajiny mimo kartelu budú chcieť takisto znižovať svoj output v snahe zvýšiť ceny čierneho zlata. Navyše bude niektorým krajinám, spotrebiteľom, vyhovovať nižšia cena ropy, nakoľko môže podporiť rast ekonomiky vo forme "ušetrených" peňazí tak u domácností ako aj u firiem.
S oživením dopytu rátame najskôr v druhej polovici budúceho roka. Je otázne, na akú úroveň bude chcieť OPEC znižovať svoju produkciu, aby tým zvýšil ceny ropy. Navyše, jedna vec je dohoda a druhá vec je jej realizácia. Preto si nemyslíme, že sa cena ropy OPEC bez ďalšieho nepredvídaného šoku dostane trvalo cez hranicu 25 USD za barel.
Ani hlbší prepad ceny ropy nie je podľa nás vylúčený, a to v tom prípade, ak krajiny mimo OPEC nebudú mať snahu robiť korekcie v produkcii. Odmietavý postoj môže ceny priblížiť aj k hranici 15 USD za barel. V súčasnosti je však pravdepodobnejší ten scenár, že k miernemu ústupu dôjde aj zo strany exportérov mimo kartelu a tak sa cena ropy udrží v blízkosti dolnej hranici pásma stanoveného OPEC-om.
B) MIKROEKONOMICKÉ PROSTREDIE
Nakoľko preprava a uskladnenie ropy je veľmi špecifickým segmentom slovenskej ekonomiky (aj vzhľadom na monopolné postavenie spoločnosti Transpetrol), analýza odvetvia musí prebiehať aj v medzinárodnom kontexte. Väčšina krajín v Európe je závislá na dovoze ropy, čo robí tranzit a skladovanie ropy dôležitým strategicko-politickým záujmom.
Preprava a skladovanie ropy v regióne
Slovenská republika
Cez územie Slovenskej republiky vedú dva ropovody: Družba a Adria. Ropovod Družba (s celkovou dĺžkou 506,6 km na území SR) bol budovaný v rokoch 1960 až 1965 za účelom prepraviť ropu z bývalého Sovietskeho zväzu do československých rafinérií. Práce pokračovali aj v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch a pozostávali zo zdvojenia niektorých hlavných úsekov. Družba vstupuje na územie Slovenska na hranici s Ukrajinou a cez 5 prečerpávacích staníc pokračuje do Českej republiky (viď obrázok). Priemer potrubí ropovodu Družba v hlavných úsekoch je 500 a 700 milimetrov. Jej celková ročná kapacita dosahuje viac ako 20 mil. metrických ton. Celková dĺžka ropovodu Družba pred územím SR je 2 280 km a prechádza cez územie Ruska, Bieloruska a Ukrajiny.
Ropovod Adria začína v chorvátskom prístavnom meste Omišalj, pokračuje cez Maďarskú republiku a po prekonaní vzdialenosti 606 km sa dostáva na územie SR, kde má dĺžku 8.5 km. V Tupej sa napája na ropovod Družba. Priemer potrubia je 400 mm. Ročná kapacita ropovodu Adria je 4.5 mil. metrických ton. Adria slúži ako doplnkový zdroj ropy, ale je dlhodobo mimo prevádzky smerom od Chorvátska do SR. Nakoľko však dovoľuje obojstranné čerpanie, slúži na transport ruskej ropy do Maďarska a Chorvátska.
Okrem prepravy ropy je kľúčovou záležitosťou aj jej skladovanie (vzhľadom na vysokú závislosť na dovoze nerastných palív). Európska legislatíva vyžaduje objem štátnych rezerv na úrovni 90-dňového dopytu (približne 644 tisíc ton), čo Slovenská republika zatiaľ nespĺňa. Investície do zásobníkov by mali do roku 2008 zabezpečiť navýšenie kapacity na požadovanú úroveň. Plánovaná kapacita po skončení výstavby je 730 tisíc metrov kubických. Okrem štátnych rezerv treba zabezpečiť aj skladovanie pre súkromné spoločnosti (Slovnaft, Paramo, Česká rafinérska). Súčasná kapacita zásobníkov (Budkovce, Šahy, Vojany) dosahuje 520 tisíc metrov kubických.
Jediným slovenským odberateľom ropy je spoločnosť Slovnaft, a.s., ktorá je v súčasnosti závislá na dovoze ruskej ropy. Objem dopytu sa v posledných rokoch pohybuje stabilne v blízkosti
5,3 mil. ton, čo je približne len štvrtina celkovej kapacity ropovodu Družba.
Česká republika
Z hľadiska využívania kapacity ropovodov na území SR zohráva Česká republika kľúčovú úlohu. Ropovod Družba priamo nadväzuje na území Českej republiky na ropovod zo Slovenska. Česká časť ropovodu bola dávaná do prevádzky postupne. Základná časť bola uvedená do trvalej prevádzky v roku 1964 - 1965. V priebehu ďalších rokov bol ropovod pre potreby rafinérii intenzifikovaný. Celková dĺžka ropovodu Družba v ČR predstavuje 547 km. Ročná prepravná kapacita predstavuje 10 mil. ton.
Na rozdiel od Slovnaftu, ktorá je závislá na ruskej rope, Česká republika v uplynulých rokoch dosiahla diverzifikáciu, keď sa terminál v Nelahozevsi napojil na ropovod IKL. ktorý začína v SRN v bavorskom Vohburgu an der Donau, kde naväzuje na ropovod TAL, vedúceho z talianskeho prístavu Terst. Ropovod bol uvedený do prevádzky 9. januára 1996. Celková dĺžka trasy činí 349 km, z toho na území SRN 179,3 km a v ČR 169,7 km. Ročná prepravná kapacita je 10 miliónov ton. Prečerpávacia stanica vo Vohburgu má skladovaciu kapacitu 200 000 m 3 .
Objem prepravovanej ropy zo Slovenska do ČR mal v ostatných rokoch klesajúcu tendenciu vzhľadom na diverzifikáciu importu u západných susedov, nezhody ČR s ruskými dodávateľmi a na modernizáciu rafinérie v Kralupách ako jedného z odberateľov Transpetrolu. Kým v roku 1998 Družba transportovala do ČR približne 5.5 mil. ton, v roku 2000 to bolo už len 3.6 mil. ton. Nezhody s ruskými ropnými spoločnosťami sa vyriešili, a preto má prepravovaný objem v roku 2001 rastúcu tendenciu. V prvom polroku tohto roka sa objem zvýšil oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 9.1%. Určitú úlohu zohrala aj rýchlejšie rastúca Česká ekonomika.
Maďarsko
V Maďarskom hospodárstve zaujíma spracovanie ropy a ropný priemysel jednu z kľúčových pozícii. V krajne sú štyri rafinérie Szazhalombatta, zodpovedajúca európskym štandardom, a ďalšie tri menšie rafinérie v Komárome, Zalaegerszege a Tiszaújvárose. Ropa a ropné produkty sú skladované v pätnástich skladoch, z ktorých je 13 vlastnených spoločnosťou MOL.
Maďarsko spracováva približne 7 milión ton ročne, z ktorých 1.2 mil. ton je z vlastných zdrojov krajiny a zostávajúca časť je z dodávok z ropovodu Družba. Ropovod Adria, ktorý spája Omišalj s Szazhalombatta, slúži len ako diverzifikovaný zdroj v prípade nedostatku ropy.
Objem prepravovanej ropy zo Slovenska smerom do Maďarska a Chorvátska v súčasnosti dosahuje približne 5% celkového množstva prepravovanej ropy cez územie Slovenskej republiky. V prvom polroku bola preprava cez ropovod Adria do MR 241 mil. ton, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavuje nárast o 42%.
Ukrajina
Od roku 1991, roku nezávislosti Ukrajiny od bývalého Sovietskeho zväzu, sa krajina zameriava na zníženie závislosti na externých zdrojov, špeciálne ruských.
Celková dĺžka ropovodnej siete Ukrajiny predstavuje 2 781.5 km. Krajina hrá dôležitú úlohu ako tranzitný koridor pre ropu prepravovanú z Ruskej Federácie na Slovensko a do Maďarska. V roku 2000 objem prepravovanej ropy cez ropovod Družba do Maďarska a na Slovensko bol 15 milión ton.
Ďalším úsilím na expanziu kapacity tranzitnej siete - ako alternatívu na existujúce ropovodné kanály - je vybudovanie úseku Južnyj - Brody s celkovou dĺžkou 670 km. Južnyj ma dennú kapacitu 800,000 bbl/d. Ukončenie ropovodu Odesa - Brody umožní Ukrajine vystupovať ako tranzitná krajina pre kaspickú ropu.
Rozhovory prebiehajú medzi Transpetrolom a ukrajinským prevádzkovateľom ropovodu "Družba" vzhľadom na napojenie jedného z ropovodov z Kaspického regiónu, čo zásadne zvýšilo význam SR ako tranzitnej krajiny nielen pre ČR, ale aj pre štáty západnej Európy.
Rakúsko
Rovnako ako ostatné krajiny v regióne, aj Rakúsko je závislé od importu ropy. Domáca ťažba ropy zabezpečuje zdroje približne v objeme 1 mil. ton ročne, zatiaľ čo dovoz predstavuje 7 až 8 mil. ton. Väčšia časť dovezenej ropy je vedená do Schwechatu, jedinej rafinérie v Rakúsku, ropovodom Transalpine (TAL) a ropovodom Adria-Wien-Pipeline (AWP). Dĺžka AWP predstavuje 420 km a jej kapacita sa odhaduje na 10 mil. ton ročne.
Južné Nemecko
Ropovod Transalpine (TAL) spája Jadranský prístav v Terste s nemeckými rafinériami v Ingolstadte a Karlsruhe s dĺžkou 759 km. Súčasná prepravná kapacita je 37 milión ton ročne, z ktorých rafinéria v Karlsruhe spracováva 14 milión ton.
Na TAL je napojený ropovod IKL, ktorý pokračuje do Českej republiky a slúži ako diverzifikačný zdroj. Jeho ročná kapacita je 10 mil. ton.
Potenciálne možnosti SR - maximalizácia objemu prepravy
Vzhľadom na klesajúci objem prepravovanej ropy, SR hľadá možnosti ako znižovať zo strednodobého hľadiska voľnú kapacitu ropovodu Družba. V súčasnosti sa javia tieto možnosti za najviac realistické: dodávky do komplexu v Ingostadte v Nemecku, pre rafinériu OMV Schwechat v Rakúsku a nárast dodávok pre Českú rafinérsku a krajiny bývalej Juhoslávie.
Český úsek ropovodu Družba ako aj ropovod IKL majú maximálnu kapacitu 10 mil. ton ročne. Technické vylepšenie ropovodu umožní dodávky ropy z ropovodu Družba do Ingolstadtu. Túto ropu možno dodávať len cez sieť Transpetrolu, a preto je súčasný potenciálny nárast prepravného objemu o 7 mil. ton ročne. Toto je vypočítané ako kapacita 10 mil. ton ročne mínus celková spotreba Českej rafinérskej, čo predstavuje 2,99 mil. ton ročne odobratej od Transpetrolu z celkovej spotreby 6 mil. ton ročne. Tento dodatočný objem by mohli využiť jednak rafinérie v ingolstadskom regióne, alebo Česká rafinérska.
Naopak, modernizácia rafinérií brzdí rast objemu prepravovanej ropy. Na jednej strane, efektivita výrobných procesov umožňuje vyrobiť väčšie množstvo výstupov pri rovnakom objeme vstupov. Na druhej strane, kvalita ruskej ropy nie je vždy vyhovujúca pre modernejšie výrobné procesy.
V krátkodobom horizonte zatiaľ neočakávame zásadné zmeny ani v štruktúre odberateľov ani v objemoch dodávok prepravenej ropy Transpetrolom. Rast domáceho dopytu v SR sa môže odraziť vo vyššom odbere pre Slovnaft, vzhľadom na projekt EFPA by však dynamika nemala byť vysoká. Objem v roku 2002 očakávame v blízkosti stredu optimálneho pásma pre Slovnaft (5 až 6 miliónov ton). V prípade českých rafinérií, konzervatívny scenár prognózuje objem približne 3,5 mil. ton ropy za rok. Ostatné dodávky by sa podľa Slovenskej ratingovej agentúry mali pohybovať vo výške 0,2 až 0,5 mil. ton (oživenie ekonomík bývalej Juhoslávie spolu s nižšou predpokladanou cenou ropy). V súčasnosti sa nám javí najpravdepodobnejší objem prepravy počas budúceho roka v intervale 9,0 - 10,0 mil. ton.
Zo strednodobého hľadiska je kľúčovým momentom možnosť prepravy kaspickej ropy cez ropovod Družba. Ropa zo spomínanej oblasti je kvalitnejšia a je o ňu veľký záujem aj v západnej časti starého kontinentu. Veľa závisí aj od privatizácie Transpetrolu - od sily nového vlastníka presadzovať záujmy spoločnosti. Po skončení prác na ropovode IKL by mohla ropa tiecť aj smerom do Nemecka, čo by vytváralo ďalšie možnosti odbytu.
Prekonanie vzdialenosti medzi Schwechatom a Bratislavou nie je náročné, čo by mohlo zvýšiť objem prepravy a zároveň diverzifikovať import nerastných surovín na Slovensku. Predpokladané ročné maximum prepravy na tomto úseku by bolo 2 mil. ton jedným aj druhým smerom. V prípade, že nový majiteľ bude mať silný vplyv v regióne a podarí sa mu uzavrieť kontrakty na kaspickú ropu, nevylučujeme rast objemu prepraveného "čierneho zlata" zo strednodobého hľadiska o 50 až 80 %. Bez možnosti prepravy kaspickej ropy sa však javí najpravdepodobnejší ročný objem vo výške 9 až 12 mil. ton.
Očakávaný objem skladovanej ropy
Okrem prepravy ropy, do "core business" spoločnosti Transpetrol patrí aj jej skladovanie. Výnosy z tejto činnosti boli v predchádzajúcich rokoch len na úrovni 2 % výnosov z prepravy, avšak v budúcnosti môžeme rátať s rastom, vzhľadom na aproximáciu práva v oblasti energetiky s Európskou úniou.
V posledných rokoch boli príjmy zo skladovania na relatívne stabilnej úrovni: v roku 1999 dosiahli 31,094 mil. Sk, v minulom roku 31,854 mil. Sk. Uskladnenie štátnych hmotných rezerv znamenal v roku 2000 výnos 21,7 mil. Sk. Vzhľadom na postupné zvyšovanie objemu skladovanej ropy pre štát, v budúcich rokoch očakávame rastúcu tendenciu príjmov z tejto činnosti. Cieľový objem štátnych rezerv je 644 tisíc ton, z čoho by polovica mala byť v podobe ropy.
Záver
Odvetvie prepravy a skladovania ropy patrí medzi strategicky dôležité časti hospodárstva SR. Geografická poloha, celková kapacita ropovodov a možnosť tranzitu ropy rôznej kvality, radí Transpetrol medzi perspektívne spoločnosti odvetvia v regióne strednej Európy. Tranzit kvalitnej kaspickej ropy považujeme za najvýznamnejšiu príležitosť v sektore, nakoľko by umožnil výrazne stabilizovať výnosy spoločnosti na relatívne vysokej úrovni. Ekonomické fundamenty v ČR a SR spolu s vyriešením sporov medzi ČR a ruskými dodávateľmi ukazujú, že z krátkodobého hľadiska môžeme počítať s miernym nárastom objemu tranzitu. Postupná harmonizácia legislatívy SR s Európskou úniou dáva jednoznačné predpoklady na rast príjmu aj zo skladovania ropy (štátne hmotné rezervy). Za najvýznamnejšie riziko považujeme súčasnú závislosť odvetvia od ruskej ropy.