späť

Analýzy


PDÔCHODKOVÉ POISTENIE

A) MAKROEKONOMICKÉ PROSTREDIE

Slovenská ekonomika v posledných dvoch štvrťrokoch zvýšila svoju dynamiku v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Na raste HDP sa podieľal tak domáci ako aj zahraničný dopyt. Prvý polrok bol charakteristický najmä nárastom tvorby hrubého kapitálu, čo je zo strednodobého hľadiska významným determinantom prosperity hospodárstva. Slovenská ratingová agentúra, a.s. pozitívne hodnotí uzavretie ďalších kapitol pri negociačnom procese s Európskou úniou ako aj zvýšenie stability vo finančnej sfére (tak pomocou privatizácie ako aj prostredníctvom legislatívnych zmien). Predaj štátneho podielu pokračuje aj v energetickom sektore. Pokrok v oblasti niektorých štrukturálnych reforiem bol uznaný aj agentúrami Standard&Poors` a Moody`s, ktoré zvýšili dlhodobý rating SR v cudzích menách na investičný stupeň. Pravidelné ročné hodnotenie Slovenska uskutočnené Európskou komisiou prvýkrát označilo SR za fungujúcu trhovú ekonomiku.

Posledné mesiace však priniesli aj udalosti, ktoré môžu v budúcom období znamenať potenciálne nebezpečenstvo pre Slovenskú ekonomiku. Teroristické útoky v Spojených štátoch majú významný vplyv aj na hospodárstvo USA, ktorá sa ich následkom dostala do recesie. Kľúčovou otázkou je: Ako dlho bude recesia trvať? V prípade, že nenastanú ďalšie skutočnosti vojenského charakteru, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na chod najväčšej ekonomiky sveta, masívne monetárne a fiškálne stimuly by mali zapríčiniť rast HDP už v druhom polroku 2002. V tom prípade bude recesia len krátkodobého charakteru a nemala by výrazne ovplyvniť ani výkonnosť ekonomík EÚ a sprostredkovane ani krajín v strednej a východnej Európe. Navyše, rast HDP na Slovensku už nie je produkovaný výlučne na báze rastu zahraničného dopytu. Pozitívnym efektom recesie je predpokladaná nižšia cena komodít na svetových trhoch (z dôvodu slabšieho dopytu), ktorá sa môže premietnuť aj do nákladov firiem. Spoločnosti vyvážajúce komodity však pravdepodobne budú musieť počítať s nižšími tržbami.

Ďalšie riziká vyplývajú z možného relatívne vysokého rastu konečnej spotreby domácností v budúcom roku. Regulované ceny sa v roku 2002 zvýšia len mierne, čo podľa odhadov Slovenskej ratingovej agentúry môže znížiť dynamiku indexu spotrebiteľských cien v prvých dvoch mesiacoch budúceho roka na úroveň v blízkosti 5%. Určitá rigidita nominálnych miezd môže potom viesť k rýchlejšiemu rastu reálnych miezd. Navyše, čistý príjem obyvateľov sa zvýši aj v dôsledku zníženia daní z príjmu fyzických osôb. Vyšší rast konečnej spotreby domácností môže následne zvýšiť deficit na bežnom účte, nakoľko historické časové rady ukazujú relatívne vysokú elasticitu dovozov na rast výdavkov domácností. Situácia je pritom už v súčasnosti nepriaznivá - podľa odhadov Slovenskej ratingovej agentúry, a.s. dosiahol schodok zahraničného obchodu v septembri 9.5% z HDP (na 12-mesačnej báze).

Pretrvávajú aj problémy vo fiškálnej oblasti aj na trhu práce. Verejné financie sú momentálne medzi najproblémovejšími oblasťami slovenskej ekonomiky. Musíme však rozlíšiť krátkodobé a dlhodobé časové hľadisko. Čísla o hospodárení v štátnom rozpočte za prvých desať mesiacov indikujú, že problémy s udržaním deficitu verejných financií pod plánovanou hodnotou (3.9% z HDP) pravdepodobne nebudú. K objektívnosti treba dodať, že ak hovoríme o plánovanej hodnote, tak máme na mysli metodiku, na základe ktorej bol stanovený cieľ v oblasti deficitu. Zo strednodobého hľadiska však naďalej pretrvávajú otázniky nad udržateľnosťou pasívneho salda. Absencia konsenzu nad úlohou štátu v ekonomike a pomalé riešenie problémov v zdravotníctve, školstve, sociálnej oblasti a verejnej správe sú hlavnými rizikovými faktormi.

Z hľadiska doplnkových dôchodkových poisťovní (DDP) je kľúčovou oblasťou najmä výška úspor obyvateľov a otázka vhodných investičných príležitostí. Napriek tomu, že sa miera úspor v prvom polroku medziročne znížila, Slovenská ratingová agentúra, a.s. očakáva v budúcom roku nárast absolútneho objemu úspor obyvateľstva (vzhľadom na predpokladaný nárast čistých reálnych miezd), čo môže vytvoriť ďalší priestor pre DDP. Navyše, zatiaľ nie je dôvod predpokladať razantné zvýšenie úrokových sadzieb, ktoré by mohlo zatraktívniť ukladanie úspor na termínované účty. Z pohľadu investičných príležitostí treba mať na mysli, že zákon veľmi striktne vymedzuje ako môžu DDP nakladať s poistným. Nízky možný podiel investícií do zahraničných akcií určitým spôsobom ochraňuje DDP od vysokej volatility výnosov. V prípade úročenia štátnych papierov na kratšom konci výnosovej krivky predpokladáme v nasledujúcom období mierny pokles (do pol percenta). Dlhý koniec by mal podľa predpokladov ostať stabilný s možným nárastom pred parlamentnými voľbami (riziková prémia).



B) POPIS SYSTÉMU DÔCHODKOVÉHO ZABEZPEČENIA

Poisťovníctvo v Slovenskej republike

Sústavu poisťovní v Slovenskej republike tvoria komerčné poisťovne, zdravotné poisťovne, sociálna poisťovňa a doplnkové dôchodkové poisťovne.

Komerčné poisťovne

Legislatívny vývoj v oblasti poisťovníctva ovplyvnil vývoj poistného trhu okrem iného aj tým, že umožnil vstup viacerých komerčných poisťovní, ktoré začali vytvárať prvé predpoklady pre vznik konkurenčného prostredia na danom trhu. Zatiaľ čo v roku 1990 pôsobila na Slovensku Slovenská štátna poisťovňa ako jediná poisťovňa, ktorá sa v roku 1991 pretransformovala na akciovú spoločnosť, v nasledujúcich rokoch počet poisťovní narastal až do stavu, kedy na slovenskom poistnom trhu k ultimu roka 1999 pôsobilo 28 komerčných poisťovní, z ktorých 18 je so zahraničnou majetkovou účasťou, pričom v 16 z nich je prevažujúci, resp. 100%-ný podiel zahraničných akcionárov.

Aj napriek zvyšujúcemu sa počtu komerčných poisťovní pretrváva relatívne nízky podiel predpísaného poistného na hrubom domácom produkte. Celkový objem predpísaného poistného sa na Slovensku pohybuje v intervale 2% až 3% z hrubého domáceho produktu. V priemyselne vyspelých krajinách je toto číslo minimálne o 2% vyššie. V krajinách EÚ dosahuje v priemere 7,5%.

Tento stav je poznamenaný nedoceňovaním významu poistenia ako nástroja na elimináciu možného rizika zo strany fyzických, ako aj právnických osôb. Významným dôvodom slabej dynamiky podielu predpísaného poistného na hrubom domácom produkte je aj nízky rozvoj životného poistenia, ktorý svedčí o tom, že občania jednak ešte nie sú zvyknutí na to aby si v produktívnom veku zabezpečovali zvýšenie príjmovej úrovne v čase, keď budú dôchodcami, avšak významným faktorom slabého životného poistenia je aj nízka úroveň reálnych príjmov obyvateľstva v porovnaní s priemyselne vyspelými štátmi. Zatiaľ čo v krajinách EÚ investujú občania do životného poistenia 8% až 10% svojich mesačných príjmov, v SR poistenci odvádzajú mesačne zhruba 2% z príjmov na rôzne druhy životného poistenia.

Zvýšenie podielu predpísaného poistného na hrubom domácom produkte sa nepodarilo zabezpečiť ani vstupom nových poisťovní na slovenský poistný trh. Nástupom nových poisťovní, najmä po roku 1995 však došlo k diferenciácii klientely, najmä v dôsledku produktovej špecializácie poisťovní. Zatiaľ čo prvé novo - vznikajúce poisťovne sa začali profilovať ako univerzálne, v neskorších rokoch sa začali tieto subjekty postupne špecializovať na jednotlivé poistné produkty, napr. životné a úrazové poistenie, poistenie právnej ochrany, cestovné poistenie a pod.

Ďalšia profilácia komerčných poisťovní je v dôsledku poslednej novely zákona o poisťovníctve (účinnosť od 1.4.2000) poznamenaná možnosťou pre poisťovne podnikať výlučne v jednom poistnom odvetví. Podľa novely spomínaného zákona nie je možné, aby dozorný orgán vydal povolenie na vznik a podnikanie v poisťovníctve súčasne v životnom a neživotnom poistení (táto zmena neplatí pre doterajšie poisťovne, ktoré podnikajú na základe povolenia vydaného pred novelou tohto zákona). Takáto striktná profilácia poisťovní bola nutná z hľadiska aproximácie slovenského poistného práva s právom EÚ, pretože v zmysle príslušnej európskej direktívy je toto oddelenie poistných odvetví z hľadiska podnikania v poisťovníctve nevyhnutné, pričom je vecou každého členského štátu, ako si vyrieši oblasť univerzálnych poisťovní, ktoré získali príslušné povolenie pred účinnosťou danej direktívy EÚ.

Vzájomný pomer životného a neživotného poistenia v krajinách EÚ je 50:50. V roku 1999 bol v SR podiel životného poistenia na celkovom poistení 36,11%-ný (absolútny objem životného poistenia 8,6 mld. Sk, absolútny objem celkového poistenia 23,7 mld. Sk), čo predstavuje oproti roku 1998 takmer 7%-né zvýšenie. Aj keď je tento nárast považovaný v doterajšej histórii SR za najdynamickejší, rozvoj životného poistenia je však na Slovensku nedostatočný.

Zdravotné poisťovne

Zdravotné poisťovne vznikajú v zmysle Zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení na základe povolenia získaného Ministerstvom zdravotníctva SR. Vykonávajú zákonné zdravotné poistenie. Na Slovensku pôsobia v súčasnosti 4 zdravotné poisťovne. Najväčšou zdravotnou poisťovňou je Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá vznikla v roku 1995 ako nástupnícka organizácia Národnej poisťovne Správy Fondu zdravotného poistenia. Aj keď popri nej začali vznikať iné zdravotné poisťovne, ostala stále najvýznamnejšou zdravotnou poisťovňou, v ktorej je poistených viac ako 3,6 milióna poistencov.

Sociálna poisťovňa

Sociálna poisťovňa vznikla 1. 1. 1995 zákonom č. 274/1994 Z. z. ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré prevzala od svojej predchodkyne Národnej poisťovne. V obmedzenom rozsahu zatiaľ vykonáva aj štátnu správu sociálneho zabezpečenia - rozhoduje o niektorých štátnych sociálnych dávkach a vypláca ich. Verejnoprávnosť Sociálnej poisťovne charakterizuje úplné odčlenenie od štátnych orgánov, inštitucionálne usporiadanie samosprávnych orgánov, ako aj samostatné a nezávislé financovanie a hospodárenie, úplne odčlenené od štátneho rozpočtu.
Najvyšším správnym orgánom je správa rada Sociálnej poisťovne založená na tripartitnom princípe. Jej členov volí Národná rada SR. Účasť zástupcov štátu je v súčasnosti odôvodnená jeho povinnosťou platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za vymedzené okruhy osôb, garantovaním platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne a politickou zodpovednosťou štátu a jeho vlády za realizáciu sociálnej politiky a teda aj za transformáciu sociálnej sféry.

Základným zdrojom príjmov Sociálnej poisťovne je poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie platené poistencami, zamestnávateľmi a štátom. Rozpočet a ročnú závierku Sociálnej poisťovne schvaľuje Národná rada SR. Zákon o zriadení Sociálnej poisťovne dáva právo Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstvu financií SR, aby dohliadali nad výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia.

Doplnkové dôchodkové poisťovne

Doplnkové dôchodkové poistenie tvorí jeden zo základných pilierov dôchodkového systému. Zriadenie, vznik, činnosť, orgány, hospodárenie, dozor nad činnosťou a zánik doplnkových dôchodkových poisťovní upravuje zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení.

Sociálna dimenzia systému doplnkového dôchodkového poistenia je vyjadrená na rozdiel od dôchodkového pripoistenia realizovaného komerčnými poisťovňami v tom, že doplnkové dôchodkové poisťovne sú neziskovým subjektom a tým aj celý systém, lebo výnosy z investovania doplnkovej dôchodkovej poisťovne možno použiť len v prospech účastníkov tohto poistenia a nie v prospech akcionárov, ako je to v prípade komerčných poisťovní.


Reforma sociálneho poistenia v Slovenskej republike

Základným dôvodom potreby reformy sociálneho poistenia je kríza systému sociálneho poistenia, ktorá je okrem demografickej a makroekonomickej situácie z časti spôsobená aj nerozhodnosťou v prístupe k nevyhnutným transformačným krokom v rozhodujúcej oblasti sociálnej politiky, ktorou je sociálne poistenie. Zotrvávanie pri zabezpečovaní dôchodkov len na priebežnom financovaní je neúnosné, pretože sa sústavne zvyšuje pomer počtu dôchodcov k počtu platiteľov poistného aj k počtu obyvateľov, čo znamená, že klesá podiel tých, ktorí sociálne poistenie financujú.

Zníženie deficitu verejných financií v oblasti sociálneho poistenia v Slovenskej republike je nevyhnutné realizovať kombináciou nasledovných možností:

Cieľom reformy sociálneho poistenia je vytvoriť taký systém účasti na sociálnom poistení, ktorý bude minimalizovať počet občanov, ktorí budú odkázaní na formy sociálnej pomoci, či niektorých častí štátnej podpory. Zároveň sa založí systém seniorov z vyspelého sveta, primerane približovaniu životnej úrovne u aktívneho obyvateľstva. Prostriedkom na naplnenie uvedeného cieľa je predovšetkým prechod na diverzifikovaný systém vytvárania zdrojov, ktoré budú kryť v Ústave definované práva občanov. Nikde vo svete totiž len základný systém sociálneho poistenia dôstojnú životnú úroveň v prípade vzniku sociálnej udalosti nerieši komplexne, ale len z časti.

Reformou sa má zabezpečiť príprava a fungovanie nového systému sociálneho poistenia s horizontom plného nábehu fungovania o 20-25 rokov. Základná téza, ktorá je hlavným motívom zmeny financovania, je snaha minimalizovať potrebné zdroje štátneho rozpočtu pri vyriešení vnútorného dlhu dnešnej sústavy sociálneho zabezpečenia.

Reforma sociálneho poistenia bude obsahovať viac - zdrojové financovanie peňažných dávok krátkodobých, dlhodobých, úrazových na základe:
a) priebežného financovania - rozpočtový princíp,
b) kapitalizačného financovania - princíp sporenia,
c) rozloženia rizika financovania - poisťovací princíp

Základný povinný systém dlhodobých dávok v sociálnom poistení budú v reformovanom systéme dôchodkového poistenia tvoriť dva piliere:

I. pilier - Základný zákonný povinný pilier financovaný z príspevkov priebežným spôsobom s cieľovým riešením postupného znižovania rozsahu krytia dávok dnešného základného fondu dôchodkového poistenia až po úroveň nevyhnutnej miery sociálnej solidarity. Vykonávať ho bude Sociálna poisťovňa a štát ho bude finančne garantovať, stimulovať a reglementovať.

II. pilier - Základný zákonný povinný kapitalizačný pilier financovaný z príspevkov na konkrétne osobné účty poistencov s cieľovým riešením postupného zvyšovania rozsahu krytia dávok dnešného základného fondu dôchodkového poistenia. Vykonávať ho bude Sociálna poisťovňa, pričom pre spracovanie aktív sa uplatní osobitný režim. Štát ho bude koordinovať, garantovať finančne (do úrovne istiny a inflácie), stimulovať a reglementovať. Bude vychádzať z princípu osobnej zainteresovanosti. Cez tento nástroj sa vnesú do povinného základného systému prvky kapitalizácie zdrojov a individualizácie dôchodkov.

Popri základnom povinnom systéme dlhodobých dávok sa vybuduje, v rámci sociálneho poistenia, doplnkový dobrovoľný pilier dlhodobých dávok ako III. pilier dôchodkového poistenia, založený osobitným zákonom, s osobitným spôsobom zriaďovania a osobitnými pravidlami hospodárenia a spravovania. Financovaný bude z prostriedkov zamestnávateľa a zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby na konkrétne účty poistencov. Vykonávať ho budú doplnkové dôchodkové poisťovne zriadené na neziskovom princípe. Štát ho bude kontrolovať, motivovať a reglementovať, pričom bude vyhádzať z princípu osobnej participácie vrátane prerozdeľovania získanej kapitalizácie. V doplnkových dôchodkových poisťovniach sa bude podieľať na výsledku zhodnotenia len poistenec (na rozdiel od komerčného poistenia), pričom sa bude zo zákona limitovať výška správnych nákladov.

Sústavou dávok, ktoré bude III. pilier poskytovať sa umožní občanom získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe a v invalidite. Tento pilier sa už začal budovať a jeho základ je daný zákonom o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov.

Nad rámec sociálneho poistenia si bude môcť občan zlepšiť svoju situáciu prostredníctvom individuálneho komerčného poistenia v dobrovoľnom komerčnom pilieri, ktorý bude ďalšou možnosťou určenou na riešenie životných situácií občana súvisiacich s jeho starobou, chorobou a úrazom. Bude financovaný z prostriedkov občana, prípadne zamestnávateľa na konkrétne osobné účty poistencov, vykonávaný komerčnými poisťovňami, bankami, investičnými spoločnosťami a inými finančnými inštitúciami. Štát ho bude reglementovať a kontrolovať, pričom bude vychádzať z princípov osobnej participácie.

Oba spôsoby financovania používané v sociálnom poistení, či už ide o priebežné, alebo kapitalizačné financovanie, sú založené na postupnom rozložení rizika. Zmena financovania má cieľ, aby sa dosiahol stav, že pri rovnakom príspevku bude možné v konečnom dôsledku vyplácať vyššie dôchodky. Reforma bude definovať jednotlivé kroky tak, aby sa cielene dosahoval vzťah medzi počtom platiteľov poistného a poberateľov dávok 2,5:1. Pritom ako jeden z významných makroekonomických zmyslov reformy je vytvoriť dlhodobé zdroje pre efektívny rozvoj hospodárstva, rozvoj finančného a kapitálového trhu.

Reformu sociálneho poistenia je potrebné chápať ako priebežný dlhodobý proces, ktorý sa skladá z nasledujúcich etáp:
Do procesu realizácie koncepcie reformy sociálneho poistenia v SR bude význame zapojená Sociálna poisťovňa, pričom bude prostredníctvom zástupcov navrhnutých vládou SR do Správnej rady Sociálnej poisťovne, navrhované využívanie personálneho a kapacitného potenciálu a možností financovania prác na realizácii reformy sociálneho poistenia v SR zdrojmi správneho fondu Sociálnej poisťovne. So zapojením potenciálu doplnkových dôchodkových poisťovní sa uvažuje najmä v riešeniach súvisiacich s III. pilierom dôchodkového poistenia a vznikajúcimi väzbami na celkový reformovaný systém sociálneho poistenia.


Doplnkové dôchodkové poistenie v Slovenskej republike

V súlade s vládou schválenou Koncepciou transformácie sociálnej sféry SR sa teda v roku 1996 začala vytvárať trojstupňová sústava sociálneho zabezpečenia, ktorá má zabezpečiť postupný prechod na fungujúci systém založený na princípe osobnej zodpovednosti občana za úroveň svojho zabezpečenia aj po skončení ekonomickej aktívnej časti svojho života.

Sústavu sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike tvorí:
  1. Systém základného dôchodkového poistenia, ktorý je právne upravený zákonom č. 100/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení,
  2. Systém doplnkového dôchodkového poistenia, vychádzajúci a upravený zákonom č. 123/1996 Z.z. v znení zákona č. 409/2000 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
  3. Systém individuálneho dôchodkového poistenia, ktorý má právnu oporu v zákone č. 24/1991 Z.z o poisťovníctve
Systém doplnkového dôchodkového poistenia v SR vychádza z nasledujúcich princípov:

Princíp zamestnávateľský - účasť zamestnanca na doplnkovom dôchodkovom poistení je previazaná na účasť jeho zamestnávateľa, ktorý na osobný účet zamestnanca - poistenca prispieva pravidelne.

Princíp štátnej podpory - štát motivuje nielen zamestnávateľa, ale aj jeho zamestnanca k účasti na doplnkovom dôchodkovom poistení prostredníctvom daňových zvýhodnení.

Princíp dobrovoľnosti - zamestnávateľ aj zamestnanec sa rozhodujú dobrovoľne, či sa stanú účastníkmi doplnkového dôchodkového poistenia.

Princíp minimálneho rizika - doplnková dôchodková poisťovňa je povinná hospodáriť so zverenými finančnými prostriedkami a investovať ich tak, aby neboli ohrozené práva poistencov a nároky príjemcov dávok. Uvedené upravuje zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení, ktorý určuje oblasti investovania, ale ohraničuje aj množstvo prostriedkov určených do rôznych investičných aktivít.

Princíp kapitalizačný - kapitál uložený na osobných účtoch poistencov poisťovňa zhodnocuje - investuje podľa podmienok ustanovených zákonom, pričom takto získané výnosy z hospodárenia každoročne rozdeľuje v prospech poistencov a príjemcov dávky. Investovanie doplnkovej dôchodkovej poisťovne musí byť realizované formou čo najmenej riskantnou, preto zákon striktne upravuje podmienky investovania a ich rozloženia do viacerých oblastí, aby v prípade neúspechu jednej investície z hľadiska jej výnosu, neboli ohrozené plánované výnosy s investovaných prostriedkov.

Novela zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení, ktorá nadobudla účinnosť 1. 1.2001 priniesla viaceré významné zmeny, ktoré sa dotýkajú predovšetkým záujmov a práv poistencov. Novela: Finančné zabezpečenie reformy

Na riešenie finančného zabezpečenia reformy sociálneho poistenia je nevyhnutné zohľadniť dva základné okruhy problémov:
  1. každoročné deficity Sociálnej poisťovne vznikajúce v dôchodkovom zabezpečení. Na vyrovnanie každoročného deficitu Sociálnej poisťovne vznikajúcich v dôchodkovom zabezpečení v období rokov 2000 - 2006 je treba reálne uvažovať o cca 60 mld. Sk.

    Rámec možného riešenia deficitov súčasného systému:
  2. finančné zabezpečenie systémových zmien, ktorými sa bude realizovať reforma sociálneho poistenia v SR, ako jediné možné riešenie solventnosti sociálnej sféry pre budúcnosť.

    Rámec možných zdrojov financovania systémových zmien prechodu na zmiešaný systém financovania dôchodkového poistenia:

    Podľa prepočtov spracovaných v rámci schválenej Koncepcie reformy sociálneho poistenia v SR sa vybilancoval rozsah potrebných finančných zdrojov prechodu na zmiešaný systém financovania dôchodkového poistenia vo výške cca 50-55 mld. Sk. Pri zachovaní priebežného systému financovania, ktoré pri alternatíve, v ktorej by nebol zmenený systém sociálneho zabezpečenia, dosahuje deficit do roku 2040 výšku 1 289 mld. Sk. V prípade zavedenia dvojpilierového systému dôchodkového poistenia v zákonnom poistení aktíva vytvorené v II. pilieri dosiahnú v roku 2040 výšku 1 510 mld. Sk.

Porovnanie dôchodkového systému v Slovenskej a Českej republike

Dôchodkový systém vykazuje miliardové deficity nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Reálna hodnota dôchodkov v oboch štátoch od roku 1989 klesla. Rovnako starne populácia a dôchodcov pribúda. Preto dôchodkový systém ČR aj SR reformujú. Obe krajiny sa zhodli na potrebe zvýšenia dôchodkového veku.

Kým však v ČR sa začal vek odchodu do dôchodku zvyšovať už v roku 1996, na Slovensku sa tak stane až o dva roky. V roku 2003 by sa malo na Slovensku začať meniť priebežné financovanie dôchodkov (mladí pracujú na dôchodky starým) na kapitalizačné (každý si bude na osobný účet odkladať časť odvodov). V ČR však s podobnou reformou nerátajú. Tam by aj v budúcnosti mal fungovať priebežný systém vyplácania dôchodkov, ku ktorému majú ľudia už od roku 1994 možnosť sa pripoistiť. Slovensko má oproti susedom náskok v tom, že tu funguje tripartitná Sociálna poisťovňa, kde zamestnanci, zamestnávatelia a štát odvádzajú poistné. V ČR sa oddelenie týchto financií od štátneho rozpočtu iba pripravuje (malo by to byť od januára 2003, ak zákon bude prijatý v parlamente). Sociálna poisťovňa v SR má však finančné problémy a na výplatu dôchodkov často musí presúvať peniaze z iných fondov.

Odlišnosti medzi dôchodkovým systémom v Českej republike a Slovenskej republike:

Česká republika Slovenská republika
Dôchodkové poistenie v globálnom prostredí

Doplnkové dôchodkové poistenie v Českej republike

Účelom doplnkových dôchodkových systémov v ČR je umožniť občanom, aby si v priebehu aktívneho života vytvárali finančné rezervy pre starobu, ktoré tak budú čerpať formou doživotnej výplaty súkromnej penzie ako doplnok k starobnému dôchodku zo základného (verejného) systému dôchodkového pripoistenia. Doplnkové dôchodkové systémy tak súčasne odľahčujú tlaky a požiadavky na základný systém dôchodkového poistenia hradený z verejných prostriedkov.

V súčasnej dobe existujú v Českej republike dve formy doplnkového dôchodkového pripoistenia:
  1. Komerčné dôchodkové poistenie poskytované komerčnými poisťovňami
  2. Penzijné pripoistenie so štátnym príspevkom uskutočňované penzijnými fondami
Súčasné formy dôchodkového pripoistenia v ČR sú založené na konkurenčnom prostredí penzijných fondov a komerčných poisťovní. Pre získanie účastníka (poistenca) sú v rámci obchodných aktivít vynakladané značné finančné prostriedky na reklamu a dealerské odmeny a v konečnom dôsledku tieto zvýšené náklady platia poistenci. O zisk z investovania prostriedkov získaných z príspevkov účastníkov penzijného pripoistenia so štátnym príspevkom a poistného plateného poistencami komerčných poisťovní sa poistenci delia s akcionármi penzijného fondu alebo komerčnej poisťovne. Väčšina zisku je v praxi určená v prospech poistencov a to buď podľa pravidiel daných zákonom (penzijné pripoistenie) alebo podľa rozhodnutia valného zhromaždenia akcionárov (komerčné poisťovne). Účastníci penzijného pripoistenia so štátnym príspevkom ani poistenci komerčných poisťovní nemajú možnosť ovplyvniť aktívne hospodárenie so svojimi peniazmi (náklady, investovanie), ani nemajú možnosť účinnej kontroly.

Komerčné dôchodkové poistenie v ČR

Komerčné dôchodkové poistenie je zamerané predovšetkým na občanov s vyššími príjmami. Komerčné poisťovne evidujú cca 800 tis. zmlúv, ale z toho veľkú časť tvoria staré zmluvy Českej poisťovne uzatvorené vo finančných pomeroch v spoločnosti do roku 1989, ktoré poskytujú veľmi nízke plnenie. Na druhej strane sa približne od roku 1995 veľmi dynamicky rozvíja dôchodkové poistenie ako súčasť životného poistenia v nových finančných podmienkach, kde vyšším dávkam zodpovedá aj vyššie poistné.

Dôchodkové poistenie poskytujú komerčné poisťovne v rámci životného poistenia, ktoré okrem dôchodkového zahŕňa aj poistenie kapitálové (poistenie pre prípad smrti, poistenie za dožitie, zmiešané poistenie pre prípad smrti alebo dožitia, investičné poistenie). V roku 1999 dôchodkové poistenie poskytovalo 8 poisťovní, pričom najvyšší podiel na trhu (82,8 % v roku 1999) mala Česká poisťovňa, ďalej nasledovala Nationale-Nederlanden životná poisťovňa s 12,07 %-ným podielom na trhu.

Na rozdiel od príspevkovo definovaných penzijných plánov penzijných fondov je dôchodkové poistenie definované dávkovo. Poistený môže zvoliť výšku poistného tak, aby po splnení podmienok obsiahnutých v poistnej zmluve mohol dostávať dôchodok v stanovenej výške, alebo pri danej výške jednotlivých splátok poistného, ktoré si vzhľadom k výške svojich príjmov poistený alebo poistenec môže dovoliť, poisťovňa stanoví výšku dôchodku.

Vo vyspelých krajinách je komerčné životné poistenie dôležitou súčasťou sociálneho zabezpečenia. Aj v ČR význam životného poistenia stále rastie, Dá sa predpokladať, že vzostupná tendencia bude pokračovať a že k nej bude značnou mierou prispievať nielen kapitálové ale aj dôchodkové komerčné poistenie, ktoré sa tak stane významnou súčasťou tzv. tretieho piliera dôchodkového systému.

Penzijné pripoistenie so štátnym príspevkom v ČR

Problematiku penzijného pripoistenia upravuje zákon o penzijnom pripoistení so štátnym príspevkom z roku 1994 (novelizovaný v roku 1999). Novela zákona o penzijnom pripoistení so štátnym príspevkom prijatá v roku 1999 by mala motivovať k väčšej dlhodobosti úspor a k žiadúcemu zvýšeniu priemerných príspevkov.

Zákon poskytuje základný právny rámec systému penzijného pripoistenia so štátnym príspevkom, ktorý môžeme charakterizovať nasledujúcimi princípmi: Penzijné pripoistenie so štátnym príspevkom je zamerané na občanov všetkých príjmových skupín (minimálna výška príspevku je 100 Kč mesačne). Je zamerané na zabezpečenie príjmov v starobe formou doživotného starobného dôchodku. Systém bol založený v roku 1994 a v súčasnej dobe je v systéme viac než 2 milióny osôb. Je založené na dlhodobom platení príspevkov v priebehu aktívneho života, ktoré vytvárajú finančný zdroj pre doživotnú výplatu starobného dôchodku. V prvých piatich rokoch došlo k rozvoju a stabilizácii systému, avšak systém zatiaľ nemá potrebný dlhodobý charakter úspor.

Penzijné fondy pôsobiace na území ČR sú združené v asociácii penzijných fondov, ktorá je dobrovoľným záujmovým združením právnických osôb (penzijných fondov) a bola založená v roku 1996. K ultimu augusta 2001 je po realizovaných fúziách združených v asociácii 17 členov, čo sú súčasne všetky penzijné fondy aktívne na finančnom trhu v ČR.

Budúcnosť doplnkového dôchodkového poistenia v ČR

Súčasťou systému dôchodkového pripoistenia v Českej republike by sa malo stať zamestnanecké penzijné pripoistenie, ktorého legislatívny proces sa predpokladá v roku 2002 a účinnosť zákona od 1.1.2003. Zamestnanecké penzijné pripoistenie má umožniť časti zárobkovo činným občanom - zamestnancom rozšírenie ich možnosti dobrovoľného dôchodkového pripoistenia v starobe, a to za podpory ich zamestnávateľov a štátu. Základ tohto systému tvorí základné povinné dôchodkové poistenie upravené zákonom o dôchodkovom poistení (z roku 1995) a nadstavbu systém penzijného pripoistenia so štátnym príspevkom upravený zákonom o penzijnom pripoistení.

Zamestnanecké penzijné fondy poskytujú možnosť vytvárania úspor v starobe s nižšími nákladmi, pretože odpadajú náklady na reklamu a dealerské odmeny, náklady na výber príspevkov sú minimálne a celý zisk z investovania je určený iba účastníkom. Takzvaný neziskový princíp neznamená, že zamestnávateľský penzijný fond nesmie dosahovať zisk, práve naopak, je založený pre účely dosahovania zisku podnikaním (investovaním prostriedkov účastníkov) a zisk dosahovať musí, ale zisk je určený iba účastníkom k vytváraniu zdrojov pre financovanie ich doplnkových dôchodkov, a nie ďalším osobám, napr. akcionárom alebo zamestnávateľovi. Účastníci majú svoje zastúpenie v riadiacich a kontrolných orgánoch zamestnávateľského penzijného fondu a môžu aktívne ovplyvňovať hospodárenie so svojimi prostriedkami.

Dôchodkový systém v iných krajinách

Všetky štáty Európy stoja pred otázkou ako financovať svoje dôchodkové zabezpečenie alebo poistenie. Dôvodov je niekoľko a všetky súvisia so starnutím obyvateľstva, s globalizáciou ekonomiky, s rastúcou konkurenciou na svetových trhoch a tiež s rastúcou nezamestnanosťou. Trvale sa zvyšuje počet dôchodcov, dôchodky sa valorizujú ako dôsledok inflácie, znižuje sa počet tých, ktorí do systému platia a tým rastie ich celková daňová záťaž. Tieto trendy sa budú aj ďalej nepriaznivo vyvíjať a Slovensko nie je výnimkou v tomto smere. K demografickej kríze dôjde v Európe okolo roku 2007 a na Slovensku o niekoľko málo rokov neskôr.

Vo vyspelých krajinách existuje sporenie obyvateľov v neštátnych penzijných fondoch. Penzijné fondy sú vo svete mimoriadne populárne a aj napriek tomu, že sú dobrovoľné, vo vyspelých krajinách v nich sporí takmer 90% ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Vzhľadom na celospoločenský prospech akumulácie dlhodobých prostriedkov, býva sporenie v penzijných fondoch často podporované rozsiahlymi daňovými úľavami. Podmienky na získanie dôchodkovej renty z penzijného fondu bývajú podstatne menej náročné v porovnaní s podmienkami na získanie štátneho dôchodku (alebo dokonca nie sú zákonom vôbec limitované), vďaka čomu môžu občania odchádzať do dôchodku skôr a užívať si vyšší príjem.

Systém zamestnávateľských penzijných fondov je vo svete systémom s dlhou tradíciou a v krajinách Európskej únie a ďalších krajinách OECD (USA, Kanada, Austrália) úspešne funguje mnoho zamestnávateľských penzijných fondov u veľkých podnikov, ako aj u drobných zamestnávateľov. Zamestnávateľské penzijné fondy sú často vzájomne prepojené i v rámci odvetvia a do budúcnosti možno očakávať najmä z iniciatívy veľkých nadnárodných podnikov ich prepojenie aj medzi štátmi Európskej únie. Zamestnanecké penzijné pripoistenie je trvalou súčasťou podnikových sociálnych programov a zo strany zamestnávateľa je výrazom jeho spolupatričnosti s budúcimi sociálnymi potrebami svojich zamestnancov. Zamestnanecké penzijné pripoistenie pôsobí súbežne s inými formami dôchodkového pripoistenia a obohacuje tak ponuku pre obyvateľstvo, ako si zabezpečiť vlastnou iniciatívou prostriedky pre svoju starobu, napr. v USA v súčasnosti funguje okolo 700 tisíc zamestnávateľských penzijných fondov. Štáty podporujú iniciatívu zamestnancov a zamestnávateľov daňovými výhodami a formou štátneho dozoru sledujú, aby sa takto zhromažďované prostriedky dostali k zamestnancovi ako doplnok ich starobného dôchodku.

ERISA (Employee Retirement Income Security Act) je federálny zákon z roku 1974, ktorý stanovuje podmienky fungovania súkromných penzijných plánov. Vzťahuje sa teda najmä na v USA obľúbené zamestnávateľské penzijné fondy. ERISA špecifikuje, za akých podmienok sa môže zamestnanec stať účastníkom penzijného fondu svojho zamestnávateľa, aké právo majú pozostalí na podiel po účastníkovej smrti a pod. Hlavne však požaduje zverejňovanie informácií o penzijných fondoch, výsledky ich hospodárenia a finančné plány; vyžaduje zodpovedný prístup manažérov penzijných fondov, ktorí sa starajú o investovanie zverených prostriedkov a dáva právo účastníkom žalovať fond pri nedodržaní dohodnutých podmienok.

ERISA teda neurčuje zamestnávateľovi založiť penzijný fond, stará sa len o jeho transparentné hospodárenie, aby mali možnosť sami účastníci sledovať vývoj fondu, do ktorého vložili svoje peniaze.

V USA sa vyskytujú vo všeobecnosti 2 typy penzijných fondov, a to podporné (defined benefit plans) a príspevkové (defined contribution plans). Podporné sľubujú vopred určenú sumu vyplácania na dôchodku. V týchto fondoch výška podpory závisí od podmienok určených v pláne. Podmienky môžu kalkulovať podporu ako percento z ročnej mzdy, môžu byť poskytované ako mesačná platba, alebo môže byť použitá iná miera. V týchto fondoch podpora na dôchodku nezávisí od sumy príspevku ani od uskutočnených investícií. Zamestnávateľ je povinný prispievať dostatočné množstvo peňazí, ktoré boli sľúbené.

Príspevkové na rozdiel od podporných nesľubujú vopred stanovenú sumu vyplácania na dôchodku, ale v týchto fondoch zamestnanec, zamestnávateľ alebo obidvaja prispievajú na individuálny účet zamestnanca podľa plánu. Tieto príspevky sú v mene zamestnanca investované. Investície majú priamy účinok na sumu zamestnancovho dôchodku. V týchto fondoch zlé finančné hospodárenie môže znamenať pre niektorých stratu. Aby bolo minimalizované riziko vytvárania straty a zlého hospodárenia penzijného fondu, vytvára sa priestor pre ERISU, ktorá dbá o transparentné hospodárenie penzijných fondov a umožňuje účastníkom sledovať vývoj penzijných fondov, do ktorých vkladajú svoje peniaze.

Federálne penzijné poistenie poskytuje ochranu tým účastníkom v podporných fondoch, ak ich penzijné fondy zanikli bez vyplatenia sľúbených dávok. Nie všetky penzijné fondy sú chránené federálnym poistným systémom. Aj tie fondy, ktoré sú poistené v tomto systéme, nemajú 100%-né krytie sľúbených dávok.


Základný legislatívny rámec upravujúci systém dôchodkového doplnkového poisťovníctva

Činnosť doplnkových dôchodkových poisťovní v SR ovplyvňujú nasledovné legislatívne normy:
Zákon č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zmena zákonom č. 409/2000 Z.z.)
Zákon č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
Zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

Zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov

Účelom doplnkového dôchodkového poistenia zamestnancov je umožniť poistencovi získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe alebo v invalidite a pozostalým po poistencovi získať doplnkový dôchodkový príjem v prípade úmrtia poistenca.

Doplnkovým dôchodkovým poistením na účely zákona je zhromažďovanie príspevkov zamestnávateľov a príspevkov poistencov, hospodárenie s týmito príspevkami a vyplácanie dávok doplnkového dôchodkového poistenia.

Doplnkové dôchodkové poistenie podľa zákona vykonáva doplnková dôchodková poisťovňa, ktorá je právnickou osobou. Na vznik, činnosť a zánik doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa vzťahuje Občiansky zákonník, ak zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení neustanovuje inak.

Zákon o daniach z príjmov

Činnosť doplnkovej dôchodkovej poisťovne je legislatívne podporovaná zákonom o daniach z príjmov, pretože príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú poistencami sú súčasťou nákladov zamestnávateľa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a príspevky platené poistencom na doplnkové dôchodkové poistenie sú položkou znižujúcou daňový základ.
Z dávok poskytovaných z doplnkového dôchodkového poistenia je zrážaná poisťovňou 10% - ná zrážková daň. V súlade so zákonom o daniach z príjmov je uplatňovaná zrážková daň vo výške 15% z výnosov dosahovaných z termínovaných vkladových účtov, štátnych dlhopisov, depozitných certifikátov a dlhopisov obchodných spoločností.

Zákon o kolektívnom vyjednávaní

Účasť zamestnávateľa a zamestnanca na doplnkovom dôchodkovom poistení a výšku príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové poistenie je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy.
Kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán. Kolektívne zmluvy sú :
a) podnikové, uzavreté medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom,
b) vyššieho stupňa, uzavreté pre väčší počet zamestnávateľov medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov.

Zákon o konkurze a vyrovnaní

Zamestnávateľ môže odstúpiť od zamestnávateľskej zmluvy, ak bol proti nemu podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na vyrovnanie podľa zákona o konkurze a vyrovnaní.
Účelom zákona o konkurze a vyrovnaní je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku. Dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky. Ak je dlžník v úpadku, možno na konkurznom súde začať konkurzné alebo vyrovnacie konanie, ktorých cieľom je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Zákon o kolektívnom investovaní

Depozitárom doplnkovej dôchodkovej poisťovne môže byť banka alebo pobočka zahraničnej banky so sídlom v SR, ktorá má povolenie vykonávať funkciu depozitára. Na výkon funkcie depozitára pre doplnkovú dôchodkovú poisťovňu sa vzťahujú príslušné paragrafy zákona o kolektívnom investovaní.

Zákon o účtovníctve

Doplnková dôchodková poisťovňa vedie účtovníctvo v zmysle zákona o účtovníctve. Účtuje v sústave podvojného účtovníctva, zostavuje účtovný rozvrh na rok a v priebehu roka môže účtovný rozvrh dopĺňať o nové účty. Musí mať účtovnú závierku overenú audítorom.


Základné podmienky a pravidlá vzniku, fungovania a zániku doplnkových dôchodkových poisťovní v SR

Zriadenie doplnkovej dôchodkovej poisťovne

Doplnkovú dôchodkovú poisťovňu môže zriadiť
a) zamestnávateľ, viacerí zamestnávatelia alebo organizácia zamestnávateľov,
b) odborová organizácia alebo viaceré odborové organizácie,
c) zamestnávateľ, viacerí zamestnávatelia alebo organizácia zamestnávateľov s odborovou organizáciou alebo s viacerými odborovými organizáciami, ak majú sídlo na území SR.

Na zriadenie doplnkovej dôchodkovej poisťovne je potrebné povolenie. O udelení povolenia rozhoduje na základe písomnej žiadosti zriaďovateľa vláda SR na návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý predkladá po dohode s Ministerstvom financií SR. Povolenie sa udeľuje na neurčitý čas a nemožno ho previesť na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Zriaďovateľ po zriadení doplnkovej dôchodkovej poisťovne požiada ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny o zápis do ním vedeného registra doplnkových dôchodkových poisťovní.

K žiadosti o udelenie povolenia je zriaďovateľ povinný priložiť

a) návrh zakladacej listiny,
b) doklad o tom, že zamestnáva aspoň 100 tis. zamestnancov, alebo zmluvu o budúcej zamestnávateľskej zmluve, ktorou preukáže, že počet zamestnancov zriaďovateľa a zamestnávateľa, s ktorým bola uzatvorená takáto zmluva, je aspoň 100 tis, ak zriaďovateľ zamestnáva menej ako 100 tis. zamestnancov alebo zriaďovateľom je odborová organizácia alebo viaceré odborové organizácie, alebo organizácia zamestnávateľov,
c) zmluvu o budúcej zmluve s bankou o výkone funkcie depozitára pre doplnkovú dôchodkovú poisťovňu,
d) návrh dávkového plánu,
e) návrh štatútu,
f) návrh finančného plánu a návrh dlhodobého finančného plánu,
g) výpis z registra trestov, doklady o dosiahnutom vzdelaní a praxi navrhovaných členov správnej rady a členov dozornej rady,
h) doklad o tom, že disponuje vkladom v sume najmenej 30 mil. Sk deponovaným v banke na území SR na úhradu nákladov spojených so zriadením doplnkovej dôchodkovej poisťovne a začatím vykonávania doplnkovej dôchodkovej poisťovne (účelový vklad),
i) čestné prehlásenie o pôvode peňazí, ktoré tvoria účelový vklad.

Vznik doplnkovej dôchodkovej poisťovne

Doplnková dôchodková poisťovňa vzniká dňom, ku ktorému je zapísaná do registra. Do vzniku doplnkovej dôchodkovej poisťovne koná vo veciach, ktoré súvisia s jej vznikom, zriaďovateľ. Zriaďovateľ zodpovedá zo záväzky, ktoré do vzniku doplnkovej dôchodkovej poisťovne prevzal; ak je zriaďovateľov viac, zodpovedajú za ne spoločne a nerozdielne.

Účastníci právnych vzťahov doplnkového dôchodkového zabezpečenia

Účastníkom právnych vzťahov doplnkového dôchodkového poistenia je zamestnávateľ, poistenec, príjemca dávky a doplnková dôchodková poisťovňa.

Každý zamestnanec má právo byť poistencom, ak splnil podmienku čakacej doby. Čakacia doba je čas trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi; táto doba nesmie byť dlhšia ako tri mesiace.

Príjemcom dávky je poistenec alebo pozostalý po poistencovi, ktorého poistenec určil za pozostalého v zamestnaneckej zmluve alebo v poisteneckej zmluve a ktorému doplnková dôchodková poisťovňa poskytuje podľa zamestnaneckej zmluvy alebo poisteneckej zmluvy dávku.

Zamestnávateľskú zmluvu uzatvára zamestnávateľ s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou, zamestnaneckú zmluvu uzatvára zamestnanec s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou, poisteneckú zmluvu uzatvára poistenec s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou. Zamestnávateľ, ktorý zriadil doplnkovú dôchodkovú poisťovňu, je povinný uzatvoriť s touto poisťovňou zamestnávateľskú zmluvu.

Prerušenie účasti na doplnkovom dôchodkovom poistení

Poistenec môže po dohode s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou prerušiť svoju účasť na poistení za podmienok určených dávkovým plánom. Zamestnávateľ a poistenec počas prerušenia účasti poistenca na doplnkovom dôchodkovom poistení neplatia doplnkovej dôchodkovej poisťovni príspevky.

Zánik účasti na doplnkovom dôchodkovom poistení
Zamestnávateľovi zaniká účasť na doplnkovom dôchodkovom poistení odstúpením od zamestnávateľskej zmluvy, vypovedaním zamestnávateľskej zmluvy, zánikom doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Zamestnávateľ môže odstúpiť od zamestnávateľskej zmluvy, ak
a) bol proti nemu podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na vyrovnanie podľa osobitného predpisu (Zákon o konkurze a vyrovnaní),
b) nie je schopný z dôvodu svojej platobnej neschopnosti platiť doplnkovej dôchodkovej poisťovni počas šiestich mesiacov príspevky za svojich zamestnancov a doplnková dôchodková poisťovňa mu nepovolila odklad platenia príspevkov.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom alebo so splnomocnenými zástupcami zamestnancov vypovedať zamestnávateľskú zmluvu. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede doplnkovej dôchodkovej poisťovni.

Poistenec môže vypovedať zamestnaneckú zmluvu a poisteneckú zmluvu. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede doplnkovej dôchodkovej poisťovni, ak nie je v týchto zmluvách dohodnutá iná lehota.

Príjemcovi dávky zaniká účasť na doplnkovom dôchodkovom poistení vyplatením odstupného, jednorazového vyrovnania alebo skončením výplaty doplnkového dôchodku; zánikom doplnkovej dôchodkovej poisťovne; smrťou.

Dávkový plán

Dávkový plán upravuje najmä čakaciu dobu, druhy dávok, podmienky nároku na dávky, spôsob výpočtu a výplaty dávok, spôsob určenia výšky príspevku zamestnávateľa a spôsob určenia výšky príspevku poistenca, spôsob platenia a odvádzania príspevkov a pod.

Doplnková dôchodková poisťovňa zostavuje dávkový plán s definovanými príspevkami, v ktorom výška doplnkového dôchodku závisí od úhrnu príspevkov zaplatených na účet poistenca, podielu poistenca na výnosoch z hospodárenia doplnkovej dôchodkovej poisťovne a od veku, od ktorého sa doplnkový dôchodok poskytuje. Dávkový plán, jeho zmeny alebo doplnky musia byť schválené ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Štatút

Štatút obsahuje najmä názov, sídlo, predmet činnosti, organizačné usporiadanie, zásady hospodárenia doplnkovej dôchodkovej poisťovne, názov a sídlo zriaďovateľa, spôsob zriaďovania orgánov doplnkovej dôchodkovej poisťovne vrátane spôsobu voľby a odvolania členov správnej rady a členov dozornej rady, dĺžku ich funkčného obdobia, vymedzenie ich pôsobnosti a pravidlá hlasovania, spôsob účasti zamestnávateľa, poistencov a príjemcov dávok v orgánoch doplnkovej dôchodkovej poisťovne, obchodné meno a sídlo banky, ktorá vykonáva funkciu depozitára a pod.

Štatút, jeho zmeny alebo doplnky musia byť schválené ministerstvom práce , sociálnych vecí a rodiny, ktoré o schválení rozhodne po dohode s ministerstvom financií. Schváleniu nepodliehajú zmeny, ktoré boli vyvolané zmenou sídla doplnkovej dôchodkovej poisťovne, zmenou mena, priezviska alebo miesta trvalého pobytu členov správnej a dozornej rady a zmenou sídla banky, ktorá vykonáva funkciu depozitára.

Finančný plán a dlhodobý finančný plán

Finančný plán a dlhodobý finančný plán obsahujú
a) príjmy doplnkovej dôchodkovej poisťovne zodpovedajúce predpokladanému počtu poistencov; predpokladanej výške príspevkov zamestnávateľa a príspevkov poistencov; predpokladaným výnosom z hospodárenia doplnkovej dôchodkovej poisťovne,
b) výdavky (náklady) doplnkovej dôchodkovej poisťovne,
c) zameranie, spôsob a rozsah použitia peňažných prostriedkov ako investícií,
d) výšku rezervného fondu.

Doplnková dôchodková poisťovňa vypracúva finančný plán na jeden kalendárny rok a dlhodobý finančný plán na 5 kalendárnych rokov, ktoré sú po schválení správnou radou predkladané orgánom štátneho dozoru.

Nároky z doplnkového dôchodkového poistenia

Z doplnkového dôchodkového poistenia sa poskytujú tieto dávky: doplnkový starobný dôchodok; výsluhový dôchodok pre poistencov vykonávajúcich práce, ktoré sú na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia vydaného podľa osobitného predpisu (Zákon o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov) zaradené do kategórie 3 alebo 4; jednorazové vyrovnanie; odstupné.

Orgány doplnkovej dôchodkovej poisťovne

Doplnková dôchodková poisťovňa si zriaďuje tieto orgány:
a) správnu radu,
b) dozornú radu,
c) ďalšie orgány, ak to určí štatút.

Správna rada je najvyšším orgánom doplnkovej dôchodkovej poisťovne a štatutárnym orgánom doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Správna rada riadi činnosť doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Dozorná rada je dozorným a kontrolným orgánom doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

Hospodárenie doplnkovej dôchodkovej poisťovne

Doplnková dôchodková poisťovňa hospodári s majetkom, ktorý tvoria jej príjmy a s majetkom, ktorý užíva podľa osobitného predpisu (§ 659 a 663 Občianskeho zákonníka). Príspevky zamestnávateľov a príspevky poistencov nie sú majetkom doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

Doplnková dôchodková poisťovňa je povinná rozdeliť hospodársky výsledok na tvorbu rezervného fondu a v prospech poistencov a príjemcov dávok.

Pre doplnkovú dôchodkovú poisťovňu vedie depozitár jeden bežný účet v určenej mene, cez ktorý musia prechádzať všetky platby a prevody peňažných prostriedkov, s ktorými doplnková dôchodková poisťovňa hospodári.

Depozitár

Depozitárom doplnkovej dôchodkovej poisťovne môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky so sídlom v SR, ktorá má povolenie vykonávať funkciu depozitára podľa osobitného predpisu a nie je v nútenej správe.

Doplnková dôchodková poisťovňa je povinná uložiť a viesť peňažné prostriedky na jednom bežnom účte a uložiť všetky listinné cenné papiere u svojho depozitára.

Ak doplnkovú dôchodkovú poisťovňu zriadil zamestnávateľ, ktorý je banka, nemôže pre doplnkovú dôchodkovú poisťovňu vykonávať funkciu depozitára.

Zmena depozitára musí byť schválená ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny po predchádzajúcej dohode s ministerstvom financií.

Príjmy doplnkovej dôchodkovej poisťovne

Príjmami (výnosmi) doplnkovej dôchodkovej poisťovne sú najmä
a) príspevky zamestnávateľov,
b) príspevky poistencov,
c) výnosy z hospodárenia doplnkovej dôchodkovej poisťovne,
d) príjmy získané zo sankcií za neplnenie povinností uvedených v §37 zákona,
e) príspevky vrátane výnosov z hospodárenia doplnkovej dôchodkovej poisťovne, ktoré boli prevedené z inej doplnkovej dôchodkovej poisťovne,
f) dary a dedičstvo.

Výdavky doplnkovej dôchodkovej poisťovne

Výdavky (náklady) doplnkovej dôchodkovej poisťovne sú:
a) výplata dávok,
b) náklady na správu,
c) výdavky na zabezpečenie práv poistencov a nárokov príjemcov dávok,
d) výdavky na obstaranie investícií,
e) príspevky vrátane výnosov z hospodárenia doplnkovej dôchodkovej poisťovne, ktoré boli prevedené do inej doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

O výške nákladov na správu príslušného kalendárneho roka v období dvoch rokov od vzniku doplnkovej dôchodkovej poisťovne rozhoduje správna rada. Výška nákladov na správu v príslušnom roku po uplynutí dvoch rokov nemôže ročne presiahnuť 6% a po uplynutí piatich rokov 3% z príjmov doplnkovej dôchodkovej poisťovne uvedených pod písmenami a až e.

Mesačný zostatok peňažných prostriedkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne na uspokojovanie práv poistencov vyplývajúcich z ich účasti na poistení nesmie byť nižší, ako je suma potrebná na zabezpečenie trojmesačnej výplaty už priznaných dávok a dávok, ktoré budú priznané na predpokladaný počet poistencov v nasledujúcich troch mesiacoch bežného roka.

Doplnková dôchodková poisťovňa tvorí rezervný fond, ktorý je zdrojom krytia neočakávaných výkyvov v čerpaní dávok a v uspokojovaní práv poistencov vyplývajúcich z ich účasti na doplnkovom dôchodkovom poistení. Rezervný fond sa tvorí z hospodárskeho výsledku doplnkovej dôchodkovej poisťovne vo výške 2,5% ročne. Ďalej sa rezervný fond tvorí aj z príspevkov zaplatených doplnkovej dôchodkovej poisťovni zamestnávateľom za poistenca, ktorému bolo vyplatené odstupné. O použití rezervného fondu rozhoduje správa rada.

Zameranie, spôsob a rozsah použitia peňažných prostriedkov ako investícií

Doplnková dôchodková poisťovňa môže umiestniť peňažné prostriedky v banke inej ako depozitár tak, že hodnota vkladu v jednej banke zvýšená o menovitú hodnotu nakúpených vkladových listov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov alebo dlhopisov emitovaných touto bankou nepresiahne 40% základného imania banky a nepresiahne 25% hodnoty majetku, s ktorým má doplnková dôchodková poisťovňa právo hospodáriť.

Doplnková dôchodková poisťovňa môže investovať peňažné prostriedky do:

a) cenných papierov
1. štátnych dlhopisov, pokladničných poukážok a dlhopisov FNM SR,
2. dlhopisov prijatých na hlavnom trhu burzy cenných papierov do 20% hodnoty majetku, s ktorým má doplnková dôchodková poisťovňa právo hospodáriť,
3. akcií a podielových listov uzatvorených podielových fondov prijatých na verejné obchodovanie na hlavnom trhu burzy cenných papierov, ako aj podielových listov otvorených podielových fondov bez ohľadu na to, či sú verejne obchodovateľné, do 20% hodnoty majetku, s ktorým má doplnková dôchodková poisťovňa právo hospodáriť,
b) zahraničných cenných papierov, s ktorými sa obchoduje na hlavnom trhu tuzemskej burzy cenných papierov alebo zahraničnej burze cenných papierov do 15% hodnoty majetku, s ktorým má doplnková dôchodková poisťovňa právo hospodáriť,
c) nehnuteľností, pri ktorých je predpoklad stáleho výnosu do 10% hodnoty majetku, s ktorým má doplnková dôchodková poisťovňa právo hospodáriť.

V majetku, s ktorým doplnková dôchodková poisťovňa hospodári, nemôže byť viac ako 10% z celkovej menovitej hodnoty cenných papierov vydaných rovnakým emitentom okrem cenných papierov uvedených pod písmenom a, bod 1.

Doplnková dôchodková poisťovňa nemôže investovať peňažné prostriedky do akcií svojho depozitára a do akcií obchodníka s cennými papiermi, ak pre doplnkovú dôchodkovú poisťovňu vykonáva správu cenných papierov.

Doplnková dôchodková poisťovňa pri predaji cenných papierov alebo zahraničných cenných papierov z majetku alebo do majetku, s ktorým má právo hospodáriť, alebo pri kúpe cenných papierov alebo zahraničných cenných papierov je povinná predávať alebo kupovať tieto cenné papiere za najvýhodnejšiu cenu, ktorú možno dosiahnuť v prospech poistencov a príjemcov dávok, najmenej za kurz cenného papiera, za ktorý bol v deň predaja alebo nákupu obchodovaný na burze cenných papierov alebo na obdobnom trhu cenných papierov.

Ak doplnková dôchodková poisťovňa prekročila výšku podielov do jednotlivých druhov investícií z dôvodu uplatnenia nákupných a predkupných práv, zmien kurzov cenných papierov a zmien v oceňovaní nehnuteľností, je povinná dať to do súladu do šiestich mesiacov odo dňa prekročenia podielov.

Doplnková dôchodková poisťovňa nemôže vydávať dlhopisy.

Z majetku, s ktorým má doplnková dôchodková poisťovňa právo hospodáriť, nemožno poskytovať dary, peňažné pôžičky alebo úvery ani týmto majetkom zabezpečovať záväzky iných fyzických osôb alebo právnických osôb.

Platenie príspevkov

Do doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa platia na doplnkové dôchodkové zabezpečenie príspevky. Príspevky platí:

a) zamestnávateľ za svojich zamestnancov, ktorí sú poistencami, ak uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu,
b) zamestnávateľ, ktorý neuzatvoril zamestnávateľskú zmluvu a vzťahuje sa na neho osobitná povinnosť (ak poistenec vykonáva práce, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4, zamestnávateľ je povinný platiť príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie vo výške dohodnutej v kolektívne zmluve, najmenej 2% zo zúčtovanej mzdy poistenca)
c) poistenec.

Výšku príspevku zamestnávateľa určí zamestnávateľská zmluva a výšku príspevku poistenca určí zamestnanecká a poistenecká zmluva.

Príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú poistencami, sú do výšky 3% úhrnu zúčtovaných miezd poistencov súčasťou nákladov zamestnávateľa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa osobitného predpisu (§ 24 Zákona č. 366/1999 o daniach z príjmov v znení zákona č. 358/2000 Z. z.).

Príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú poistencami a vykonávajú práce, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4, sú do 6% úhrnu zúčtovaných miezd poistencov súčasťou nákladov zamestnávateľa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa osobitného predpisu (§ 24 Zákona č. 366/1999 o daniach z príjmov v znení zákona č. 358/2000 Z. z.).

Príspevky platené poistencom na doplnkové dôchodkové poistenie sú položkou znižujúcou základ jeho dane.

Zamestnávateľ, ktorý neuzatvoril s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou zamestnávateľskú zmluvu, je povinný uzatvoriť so zamestnancom, ktorý uzatvoril s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou zamestnaneckú zmluvu, dohodu o zrážkach zo mzdy a o spôsobe platenia a odvádzania príspevku doplnkovej dôchodkovej poisťovne podľa podmienok dohodnutých s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou v zamestnaneckej zmluve.

Evidencia a účtovníctvo

Doplnková dôchodková poisťovňa je povinná sústavne sledovať osobitne stav príspevkov platených poistencom, osobitne stav príspevkov platených zamestnávateľom, osobitne stav podielov poistenca na výnosoch z hospodárenia doplnkovej dôchodkovej poisťovne a osobitne stav podielov zamestnávateľa na výnosoch z hospodárenia doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

Doplnková dôchodková poisťovňa musí mať účtovnú závierku overenú audítorom a je povinná viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu (Zákon č. 563/1999 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov).

Dozor nad činnosťou doplnkovej dôchodkovej poisťovne

Štát vykonáva dozor nad činnosťou doplnkovej dôchodkovej poisťovne prostredníctvom orgánov štátneho dozoru, ktorými sú ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo financií.

Zánik doplnkovej dôchodkovej poisťovne

Doplnková dôchodková poisťovňa zaniká dňom výmazu z registra. Zániku doplnkovej dôchodkovej poisťovne predchádza jej zrušenie.

Doplnková dôchodková poisťovňa sa zrušuje

a) rozhodnutím správnej rady o
1. zlúčení poisťovne s inou doplnkovou dôchodkovou poisťovňou,
2. splynutí dvoch alebo viacerých doplnkových dôchodkových poisťovní,
3. rozdelení doplnkovej dôchodkovej poisťovne na dve alebo viac doplnkových dôchodkových poisťovní
b) rozhodnutím správnej rady o zrušení doplnkovej dôchodkovej poisťovne z iných dôvodov, ako sú uvedené v písmene a)
c) rozhodnutím ministerstva o odňatí povolenia z dôvodov uvedených v § 45 ods. 6 zákona

Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej poisťovne podľa predchádzajúceho odseku písmena a) a b) je potrebný súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré o ňom rozhodne po dohode s Ministerstvom financií SR a v prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku písmena a) bodoch 1 a 2 aj po dohode s Protimonopolným úradom SR.


Konkurenčné prostredie

Konkurencia doplnkových dôchodkových poisťovní v SR zo strany správcovských spoločností

Kolektívne investovanie a podielové fondy

Pre širokú verejnosť je najbežnejšou formou zhodnocovania finančných prostriedkov ich úročenie na bežných účtoch, vkladných knižkách a rôznych typoch termínovaných vkladoch v bankách, ktoré poskytuje na jednej strane relatívne vysoký stupeň bezpečnosti vložených finančných prostriedkov a na druhej strane prináša nízky výnos. Naproti tomu investovanie do cenných papierov síce ponúka vysoký výnos, avšak nesie so sebou určité riziko straty, pričom platí: čím vyšší výnos, tým väčšie riziko. Kdesi uprostred medzi týmito dvomi spôsobmi zhodnocovania finančných prostriedkov, spájajúc v sebe požiadavku bezpečnosti investície a zároveň vysokého výnosu, sa rozvinula myšlienka kolektívneho investovania, ktorá dala podnet pre vznik správcovských spoločností a podielových fondov.

Podielové fondy, ktoré nie sú na Slovensku úplne nové, predstavujú špeciálnu formu kolektívneho investovania založenú na zhromažďovaní peňažných prostriedkov s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia a rozloženia rizika zákonne ustanoveným spôsobom. Podielový fond je subjekt bez právnej subjektivity, pôsobiaci pri správcovskej spoločnosti ako jej účtovno-organizačná jednotka. Predstavuje majetok podielnikov, ktorý závisí od hodnoty vydaných a vrátených podielových listov. Podielový list je cenný papier, ktorý reprezentuje podiely, na ktoré je rozdelený majetok v podielovom fonde. Je s ním spojené právo podielnika na zodpovedajúci podiel na majetku.

Na investovanie do podielových fondov je potrebná tzv. minimálna vstupná investícia, ktorá sa pohybuje od 5 tis. Sk do 100 tis. Sk, pričom na trhu prevažujú správcovské spoločnosti s nižšími vstupnými investíciami. Práve nízkymi vstupnými investíciami sa stáva investovanie do podielových fondov prístupnejšie širokej verejnosti. Otvorením Programu sporenia sa dá obísť vloženie minimálnej vstupnej investície a tento program poskytuje aj zľavu na vstupných poplatkoch pri dlhodobom sporení. Podstatou programu sporenia sú splátky v pravidelných intervaloch (mesačných), ktorými sa požadovaná suma našetrí. Keďže minimálny objem štandardnej investície môže pre niekoho predstavovať príliš veľkú sumu, Program sporenia je ideálnym spôsobom získania prvých skúseností s investičnými produktmi.

Výhody podielových fondov

Investovanie - sporenie prostredníctvom podielových fondov prináša so sebou množstvo výhod, a to predovšetkým:
Štátny dozor vykonáva orgán štátneho dozoru, ktorým je ministerstvo financií SR. Štátnemu dozoru podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami; zahraničnými správcovskými spoločnosťami; zakladateľmi správcovských spoločností; členmi predstavenstiev, dozorných rád a prokuristami správcovskej spoločnosti; akcionármi správcovských spoločností, ktorí majú podiel na základnom imaní správcovskej spoločnosti vyšší ako 10%; osobami, ktoré obstarávajú vydávanie a vyplácanie podielových listov podielových fondov; depozitárom, núteným správcom, likvidátorom.

Legislatíva

Dňom 1.1.2000 vstúpil do platnosti nový zákon o kolektívnom investovaní, ktorý priniesol niekoľko zásadných zmien v oblasti podnikania správcovských spoločností.

Najdôležitejším primárnym ustanovením nového zákona bola povinnosť spoločnosti požiadať vecne príslušný štátny orgán o udelenie povolenia na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti a zmenu štatútov spravovaných podielových fondov v termíne do 30.6.2000, z čoho vyplýva správcovským spoločnostiam oveľa prísnejšie plnenie podmienok pri správe majetku v podielových fondoch.

Ďalšia zmena sa týka zmeny spôsobu odmeňovania depozitára za výkon jeho činnosti pri správe majetku v podielových fondoch, úpravu limitov obmedzenia a rozloženia rizika, modifikáciu v oceňovaní majetku v podielových fondoch. Výrazné zmeny nastali v činnosti depozitára, ktorému boli zo zákona dané rozsiahlejšie kompetencie.

Novelizácii sa nevyhol ani spôsob výpočtu poplatku za správu správcovskej spoločnosti, kde sa pôvodné dve alternatívy zredukovali tak, že poplatok za správu sa vypočíta z priemernej čistej hodnoty majetku podielového fondu. Osobitná sadzba platí pre otvorené i uzavreté podielové fondy.

Implementácia ustanovení direktívy Európskej únie o kolektívnom investovaní priniesla redukciu dĺžky uzavretia uzavretých podielových fondov a to tak, že ju skrátila na 10 rokov, resp. v existujúcich fondoch do roku 2009.

Trh v SR v oblasti kolektívneho investovania

Výrazný prepad úrokových sadzieb v posledných dvoch rokoch mal za následok zvýšenie atraktívnosti ďalších foriem investovania úspor. Termínované vklady v súčasnosti už nemajú takú dominanciu v štruktúre úspor obyvateľov ako v časoch dvojciferných úrokových sadzieb. Prejavilo sa to aj na objeme investovaných prostriedkov do otvorených podielových fondov, ktorý sa v roku 2000 výrazne zvýšil a dosiahol viac ako 6 mld. Sk.

Veľký potenciál trhu si uvedomujú aj správcovské spoločnosti, a tak počet dostupných podielových listov v SR narastá. Okrem domácich spoločností sú na trhu prítomní aj renomované zahraničné podielové fondy ako napr. KBC, WIOF alebo Veritas. Najväčšou správcovskou spoločnosťou v SR, čo sa týka celkového objemu spravovaného majetku, je Prvá Penzijná správcovská spoločnosť, a.s. Vo svojich otvorených a uzavretých fondoch spravuje majetok vo výške viac ako 2,915 mld. Sk. Vyplýva to najmä zo skorého vstupu spoločnosti na trh.

Zo strednodobého hľadiska sa dá očakávať vysoká dynamika objemu spravovaných prostriedkov (vo vyspelých krajinách tvoria investície do podielových fondov niekoľko desiatok percent celkových úspor). Nakoľko horizont investovania do podielových fondov je stredno - až dlhodobý, ich prítomnosť na trhu je z hľadiska získavania úspor konkurenciou pre doplnkové dôchodkové poisťovne.

Konkurencia doplnkových dôchodkových poisťovní v SR zo strany nelicencovaných subjektov

Nelicencované (nebankové subjekty) je možné podľa spôsobu ich podnikania rozdeliť do niekoľkých skupín:
  1. Nebankové subjekty, ktoré potrebujú financovať svoju vlastnú podnikateľskú činnosť Predstavitelia: 1. garantovaná, a.s., Drukos - výnos, Družstvo BDV, Združenie Vaša vlna privatizácie, BMG Invest, MCS - Marketing and Consulting Services, Dexteruty Financial

    Spoločnosť 1. garantovaná, a.s. získava zdroje predajom svojich akcií a súčasne 1. dôchodková, a.s. uzatvára s akcionármi zmluvu o termínovanej kúpe týchto akcií. Peniaze sú používané na rôznu podnikateľskú činnosť, napr. kúpu majoritných balíkov akcií. Akcie 1. garantovanej nie sú verejne obchodovateľné. Vo vyspelých ekonomikách musia firmy, ktoré získavajú kapitál formou verejnej ponuky na upísanie akcií plniť prísne informačné povinnosti a sú pod dohľadom komisie pre cenné papiere. Napriek zavádzajúcemu názvu (v niektorých prípadoch), nelicencované subjekty nemajú nič spoločné so zabezpečením dôchodkov pre obyvateľov.
  2. Nebankové subjekty, ktoré ponúkajú služby na finančnom trhu, hlavne poskytujú úvery (zvyčajne pri veľmi vysokom úroku - 4% mesačne) alebo leasing a súčasne zdroje nakupujú u obyvateľstva, pričom sa snažia profitovať na úrokovej marži.

    Predstavitelia: SaS, Delta Management Košice, Družstvo vzájomnej pomoci, General Invest Company, Investa Leasing Slovakia, Goldfin Invest, AGW, Horizont Slovakia
  3. Firmy ponúkajúce získanie finančných prostriedkov, napr. formou tichého spoločenstva, bankového úveru a prijímajúce za to vopred províziu od podnikateľov Predstavitelia: Boston Credit, JP-Seven, PK Euromarket
  4. Ostatné, o ktorých nie sú k dispozícií údaje
Nelicencované subjekty doteraz vyzbierali od verejnosti okolo 12 mld. Sk, pričom občania prišli nenávratne takmer o 4 mld. Sk. Túto činnosť doteraz vykonávalo viac než 50 subjektov, z ktorých v súčasnosti pôsobí najmenej 13 s priemernou dobou činnosti cca 3,5 roka. Priemerná životnosť doteraz skrachovaných nebankových subjektov je cca 4 roky (zdroj: internetová stránka asociácie správcovských spoločností).

V súčasnosti neexistuje kontrola nad činnosťou nelicencovaných subjektov. Aj keď podozrenie existuje, nemôže byť štátny dozor u týchto nelicencovaných osôb uplatňovaný. Avšak od 1.1.2001 sa predpokladá v tejto oblasti zmena a štátnemu dozoru by mali podliehať aj osoby, ktoré bez povolenia vykonávajú činnosti, na ktoré je oprávnená len správcovská spoločnosť.

Výhody doplnkového dôchodkového poistenia v porovnaní so životným poistením v komerčnej poisťovni alebo sporením na vkladnej knižke Doplnkové dôchodkové poistenie je teda z pohľadu kontrolných mechanizmov stanovených zákonom, daňovými zvýhodneniami, svojou konštrukciou, kedy časť dávky je uhrádzaná zamestnávateľom a hlavne charakterom doplnkového poistenia ako neziskovej činnosti vo veľkej výhode oproti iným konkurentom, ktorí sa taktiež zaoberajú zhodnocovaním prostriedkov vkladateľov.

Zhrnutie :

Súčasný demografický vývoj - znižujúca sa pôrodnosť súbežne s predlžujúcou sa priemernou dĺžkou života - má za následok všeobecné starnutie obyvateľstva. Tento jav už dnes vyvoláva alarmujúci pokles pomeru prispievateľov do dôchodkového systému k počtu samotných príjemcov dôchodkových dávok, čo nevyhnutne vedie k prehlbovaniu deficitu základného fondu dôchodkového poistenia. Systém sociálneho zabezpečenia na Slovensku sa nachádza v kríze. Súčasný systém je drahý, nemotivačný a nie je spravodlivý. Predovšetkým systém dôchodkového zabezpečenia bude už v najbližších rokoch nesolventný a nebude schopný zabezpečiť právne zakotvené nároky občanov.

Všeobecne sa vo svete uznáva pravidlo, že dôchodkový systém sa dostáva do krízy, keď podiel prispievateľov k príjemcom dávok klesne pod 2:1. Na Slovensku klesol podiel pod uvedenú hranicu už v polovici 90-tych rokov a na základe údajov ŠÚ SR možno odhadnúť, že dnes sa nachádza pod úrovňou 1,5:1. Súčasná úroveň priemerného dôchodku nedosahuje ani 40% priemernej mzdy a dokonca aj optimistický výhľad vlády predpokladá v nasledujúcich desiatich rokoch pokles priemerného dôchodku pod úroveň jednej tretiny priemernej mzdy.

Nepriaznivá situácia v oblasti dôchodkového zabezpečenia občanov vyžaduje reformu dôchodkového systému. Po analýze podobných reformných krokov v susedných krajinách sa očakáva, že aj na Slovensku bude súčasťou reformy výrazný posun hranice veku odchodu do dôchodku (bolo už schválené Národnou radou SR), obmedzenie súbehu viacerých typov dôchodkov a sprístupnenie podmienok nároku na určité dávky dôchodkového zabezpečenia. Aj po úspešnej reforme však bude štátny systém dôchodkového zabezpečenia schopný zabezpečiť občanom priemerný dôchodok maximálne na úrovni okolo 50% priemernej mzdy.

Priemerné dôchodky občanov vo vyspelých krajinách bežne dosahujú okolo 70% príjmu, ktorý dosahovali v aktívnom veku. Je to tak preto, že vo vyspelých krajinách existuje sporenie obyvateľov v neštátnych penzijných fondoch, ktorých princíp je založený na pravidelnom sporení menších finančných čiastok, ktoré sú dlhodobo akumulované a zhodnocované na účte poistenca. Keď sa poistenec rozhodne odísť do dôchodku, penzijný fond vypočíta aktuálny stav prostriedkov na účte poistenca, z ktorého mu bude následne počas určitého obdobia alebo doživotne vyplácať dôchodkovú rentu. Slovenským ekvivalentom k penzijným fondom je doplnkové dôchodkové poistenie.


C) POPIS PROSTREDIA TRHU DOPLNKOVÝCH DÔCHODKOVÝCH POISŤOVNÍ

Na slovenskom trhu pôsobia v súčasnosti 4 doplnkové dôchodkové poisťovne:

Pozn.:
Pokoj DDP pôsobila do 7.2.2001 pod názvom DDP Horizont, kedy na základe schválenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 7.2.2001 bol zmenený názov poisťovne z DDP Horizont na Pokoj DDP.

V septembri 2001 podala žiadosť o udelenie licencie spoločnosť Danubia Holding, pričom depozitárom novej doplnkovej dôchodkovej poisťovne by mala byť Slovenská sporiteľňa. O trh sa však zaujíma aj niekoľko ďalších spoločností, ktoré v dôchodkových systémoch vystupujú aj v zahraničí.

Vývoj počtu zamestnaneckých a zamestnávateľských zmlúv

Najväčší podiel na trhu v oblasti doplnkového dôchodkového poistenia si udržiava Prvá doplnková dôchodková poisťovňa Tatry-Sympatia, ktorej podiel na trhu k ultimu roka 2000 bol 60 %-ný. Je to prvá poisťovňa tohto druhu na Slovensku a táto skutočnosť sa odráža vo finančných a nefinančných výsledkoch poisťovne. Rok 2000 zavŕšila Prvá DDP Tatry-Sympatia s viac ako 105 tisíc poistencami, a počet poistencov tak v porovnaní s rokom 1999 stúpol o takmer 21 tisíc.

O niečo vyšší prírastok poistencov k ultimu roka 2000 v porovnaní s rokom 1999 zaznamenala DDP Stabilita, ktorej počet poistencov medziročne vzrástol o 21 320 poistencov. O necelých 10 tisíc poistencov stúpol medziročne počet klientov DDP Lipa aj napriek tomu, že táto poisťovňa začala vykonávať svoju činnosť v roku 1999 ako posledná spomedzi štyroch doplnkových dôchodkových poisťovní. Najmenší prírastok nových poistencov medziročne (necelých 2 500 tisíc) zaznamenala Pokoj DDP.

Aj v počte uzatvorených zamestnávateľských zmlúv celkom patrí prvé miesto Prvej DDP Tatry-Sympatia, čím počet potenciálnych poistencov dosiahol 300 tisíc. Počas roka 2000 zároveň uzatvorila aj najviac zamestnávateľských zmlúv spomedzi štyroch doplnkových dôchodkových poisťovní.

Druhé miesto v počte uzatvorených zamestnávateľských zmlúv za rok 2000 patrí DDP Lipa, ktorej vzrástol počet zamestnávateľských zmlúv počas roka 2000 o 327%. Konečný počet zamestnávateľských zmlúv dosiahol 331, čím sa táto poisťovňa zaradila na tretie miesto v počet zamestnávateľských zmlúv celkom.

DDP Stabilita uzatvorila 217 zamestnávateľských zmlúv v roku 2000, čo je viac, ako za predchádzajúce dva roky spolu. Celkový počet zamestnávateľských zmlúv tak vzrástol na takmer 400 a zamestnanecký potenciál dosiahol hraniu 150 tisíc. Tejto poisťovni patrí tretie miesto spomedzi spomínaných štyroch DDP.

Celkový počet zamestnávateľov, s ktorými má Pokoj DDP podpísanú zamestnávateľskú zmluvu dosiahol k ultimu roka 2000 158, čo predstavovalo 49 118 potenciálnych poistencov. V priebehu roka 2000 uzatvorila Pokoj DDP 62 zamestnávateľských zmlúv, čo je spomedzi štyroch DDP najmenej.

Počty uzatvorených zamestnaneckých a zamestnávateľských zmlúv v roku 2000 a celkom od obdobia vzniku poisťovne udáva nasledujúca tabuľka:

Najviac poistencov mala na konci septembra 2001 najstaršia Prvá DDP Tatry-Sympatia. Ich počet oproti začiatku tohto roka stúpol o približne 38 tisíc, čo je viac ako vlaňajší celoročný prírastok. DDP Stabilita získala za deväť mesiacov roka 2001 viac ako 15 tisíc nových klientov. Počet poistencov DDP Lipa stúpol o približne 8 tisíc a v prípade DDP Pokoj sa skoro zdvojnásobil.

Porovnanie počtu poistencov k ultimu roka 2001 a ku koncu 3. štvrťroka 2001 ukazujú nasledujúce grafy:

Veková štruktúra poistného kmeňa

Veková štruktúra poistencov dokumentuje, ktorá veková kategória najviac prejavuje záujem o doplnkové dôchodkové poistenie. Medzi poistencami jednotlivých doplnkových dôchodkových poisťovní sú zastúpené všetky vekové kategórie ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Potrebu riešiť svoju finančnú situáciu v dôchodkovom veku si najnevyhnutnejšie uvedomujú príslušníci vekovej kategórie od 41 do 50 rokov, preto je táto veková kategória v štruktúre poistencov DDP aj najsilnejšie zastúpená. Táto skutočnosť ovplyvňuje aj priemerný vek poistného kmeňa, ktorý je v DDP Stabilita najnižší spomedzi troch DDP (za DDP Lipa tento údaj nie je k dispozícii) a v Prvej DDP Tatry.Sympatia najvyšší.

Vekovú štruktúru poistencov k ultimu roka 2000 udáva nasledujúca tabuľka:

Stav majetku a záväzkov doplnkových dôchodkových poisťovní

Aktíva poisťovní, zaúčtované v majetku, sú tvorené zo zdrojov plynúcich z príspevkov od zamestnávateľov a poistencov, ako aj z príjmov, ktoré plynú z hospodárenia s týmto majetkom. Najvyššiu účtovnú hodnotu spravovaného majetku k ultimu roka 2000 vykazovala Prvá DDP Tatry-Sympatia, ktorej bilančná suma prevýšila 2 mld. Sk. Takmer 63% jej aktív je tvorených finančnými investíciami, čo hodnotíme pozitívne, pretože prijaté prostriedky od poistencov a zamestnávateľov sú dlhodobo investované, najviac do štátnych dlhopisov. Aj podiel finančných investícií (52% z bilančnej sumy) DDP Stabilita považujeme za priaznivý a poisťovňa k ultimu roka 2000 vlastnila vo svojom portfóliu štátne cenné papiere denominované v slovenských korunách aj v eure, cenné papiere BACA a cenné papiere Slovenskej sporiteľne. Najnižší podiel finančných investícií na bilančnej sume (necelých 21%) vykazovala Pokoj DDP, ktorá vo finančných investíciách eviduje štátne cenné papiere a DDP Lipa (necelých 22%). Tieto dve poisťovne však vykazujú pomerne vysoký podiel finančného majetku k bilančnej sume, ktorý bol u DDP Lipa takmer 55%-ný a u Pokoj DDP bol takmer 72%-ný.

Štruktúru aktív za rok 2000 udáva nasledujúca tabuľka (v tis. Sk):

Pri zhodnocovaní majetku poistencov a ostatných dočasne voľných finančných prostriedkov využívajú poisťovne rôzne finančné nástroje. Spôsob a rozsah investovania finančných prostriedkov závisia od obmedzení daných zákonom o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov. Poisťovne kladú dôraz na také zhodnocovanie majetku, aby neboli ohrozená práva poistencov a nároky príjemcov dávok. Do roku 2000 neboli dané zákonom obmedzenia na investovanie do podnikov zamestnávateľa a poskytovanie pôžičiek. V zmysle novely zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov platnej od roku 2001 nemôže DDP investovať do podniku, s ktorým má uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu, nemôže investovať do akcií svojho depozitára a do akcií obchodníka s cennými papiermi, ak pre DDP vykonáva správu cenných papierov. Novela zároveň rozšírila možnosti investovania do zahraničných cenných papierov. Z majetku DDP nemožno poskytovať dary, peňažné pôžičky alebo úvery ani týmto majetkom zabezpečovať záväzky iných fyzických alebo právnických osôb.

Zo štruktúry investičného portfólia Prvej DDP Tatry-Sympatia vyplýva, že najviac finančných prostriedkov bolo umiestnených do konzervatívnejších, podľa nášho názoru menej rizikových finančných nástrojov, ako sú štátne dlhopisy, termínované vklady, depozitné certifikáty a vkladové listy bánk a dlhopisy FNM SR. Rôznorodá štruktúra investičného portfólia naznačuje, že poisťovňa diverzifikuje riziko pri alokácii majetku, s ktorým hospodári. Prvá DDP Tatry-Sympatia však vytvorila v roku 2000 k finančným investíciám opravnú položku v objeme 10 mil. Sk, ktorej zmyslom bolo zmierniť prípadný dopad neuhradenia záväzkov vyplývajúcich z umiestnenia peňažných prostriedkov.

Aj štruktúra výnosových aktív DDP Lipa naznačuje, že táto poisťovňa umiestňuje finančné prostriedky tak, aby minimalizovala riziko ich návratnosti. Na druhej strane umiestnenie tak vysokého podielu vo vkladových účtoch môže znamenať nízku diverzifikáciu rizika.

DDP Stabilita má investičné portfólio taktiež diverzifikované a takmer celý objem prostriedkov bol investovaný do menej rizikových investícií, akými sú štátne dlhopisy, depozitné certifikáty a termínované vkladové účty. Poisťovňa neeviduje žiadne pôžičky poskytnuté tretím osobám.

Pokoj DDP eviduje vo svojich finančných investíciách iba štátne dlhopisy. V krátkodobom finančnom majetku eviduje v prevažnej miere termínované vklady u depozitára.

Štruktúru pasív za rok 2000 udáva nasledujúca tabuľka (v tis. Sk):

Doplnkové dôchodkové poisťovne na rozdiel od iných subjektov nemajú základné imanie. Vlastné imanie je tvorené fondami zo zisku, hospodárskym výsledkom minulých rokov a hospodárskym výsledkom bežného účtovného obdobia. Pri hodnotení výšky vlastného imania u štyroch DDP môžeme konštatovať, že nepriaznivú, teda zápornú hodnotu vlastného imania vykazujú DDP Lipa a Pokoj DDP v dôsledku vykazovanej straty minulých rokov. Tieto dve poisťovne vytvorili stratu z hospodárenia aj k ultimu roka 2000 a nebudú vytvárať ani zákonný rezervný fond, pretože ten sa tvorí z hospodárskeho výsledku vo výške 2,5% ročne. Prvá DDP Tatry-Sympatia vykazuje k ultimu roka 2000 4,16%-ný podiel vlastného imania na bilančnej sume a o niečo vyšší je percentuálny podiel vlastného imania na bilančnej sume DDP Stabilita (6,14%-ný), ale jeho absolútna hodnota je nižšia.

V štruktúre cudzích zdrojov každej z doplnkových dôchodkových poisťovní dominujú dlhodobé záväzky, ktoré predstavujú predovšetkým záväzky voči poistencom z DDP a budú splatné v čase splnenia podmienok na výplatu dávok uvedených v dávkovom pláne každej poisťovne. Z objemu dlhodobých záväzkov jednotlivých DDP vyplýva, že najväčší objem eviduje Prvá DDP Tatry-Sympatia, ktorá má aj najväčší počet poistencov. Najmenší objem dlhodobých záväzkov (záväzky voči poistencom boli k ultimu roka 2000 v objeme takmer 121 mil. Sk) vykazuje DDP Lipa, aj keď v počte poistencov jej patrí tretie miesto spomedzi štyroch DDP. Z charakteru dlhodobých záväzkov nie je možné ich vnímať ako klasické záväzky zvyšujúce zadĺženosť poisťovne.

Oblasť výnosov, nákladov a hospodárskeho výsledku

Výnosy poisťovne sú tvorené predovšetkým z výnosových úrokov z termínovaných vkladových účtov, z kapitálového výnosu (rozdiel medzi nominálnou hodnotu a nižšou kúpnou cenou cenných papierov), z úrokov z investovania, alikvótneho úrokového výnosu zo štátnych dlhopisov a zaúčtovaných dohadných položiek z úrokových výnosov jednotlivých druhov investovania.

Štruktúru výnosov doplnkových dôchodkových poisťovní v roku 2000 udáva nasledujúca tabuľka (v tis. Sk):

Doplnkové dôchodkové poisťovne hospodária s majetkom v súlade so schválenou investičnou stratégiou. Na jednej strane sa každá poisťovňa snaží o maximálne dosahovanie výnosov zo zhodnotenia majetku, a na druhej strane je výška miery zhodnotenia majetku závislá od vývoja úrokových sadzieb na peňažnom trhu v SR. Doplnkové dôchodkové poisťovne dosiahli k ultimu roka 2000 nasledovnú priemernú mieru zhodnotenia majetku:


Zdroj: TREND TOP 2001

Poisťovne účtujú nákladové a výdavkové položky v súlade s platnými účtovnými postupmi, ako aj v súlade s usmernením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 31.10.2000, ktorým sa určuje aké výdavky, resp. náklady patria do nákladov na správu a ktoré neovplyvňujú výšku limitu stanoveného pre tieto náklady. Výška nákladov na správu v príslušnom roku je obmedzená zákonom o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov, po uplynutí dvoch rokov nemôže ročne presiahnuť 6% a po uplynutí piatich rokov 3% z príjmov doplnkovej dôchodkovej poisťovne vymedzených zákonom. Tieto náklady sú vykazované v prevádzkovej oblasti.

Väčšina nákladov však poisťovni vzniká vo finančnej činnosti a to v súvislosti s nákladmi na obstarané cenné papiere a vklady, nákladmi za výkon činností na základe uzatvorených zmlúv, nákladmi súvisiacimi s vedením majetkového účtu poisťovne a pod.

Oblasť nákladov za rok 2000:

Prvá DDP Tatry-Sympatia dosiahla za rok 2000 náklady na správu vo výške 56,7 mil. Sk, v DDP Stabilita dosiahli správne výdaje výšku 18 mil. Sk v priebehu roka 2000. Pokoj DDP dosiahla správne výdavky na úrovni 18,5 mil. Sk, avšak po zahrnutí odpisov dosiahli celkové náklady na správu poisťovne takmer 49 mil. Sk, čo bolo v rozhodujúcej miere spôsobené úplným odpísaním zriaďovateľských výdavkov v objeme takmer 28 mil. Sk tak, aby v nasledujúcich rokoch nezaťažovali hospodárenie poisťovne.

Oblasť hospodárskeho výsledku za rok 2000:

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že doplnkové dôchodkové poisťovne na rozdiel od podnikateľských subjektov nefinančných vytvárajú zisk vo finančnej a nie v prevádzkovej oblasti, čo vyplýva z charakteru ich činnosti, ktorou je zhromažďovanie finančných prostriedkov zamestnávateľov a poistencov a zhodnocovanie ich majetku. V prevádzkovej oblasti vykazujú iba nákladové položky, predovšetkým náklady na správu. Iba dve doplnkové dôchodkové poisťovne zo štyroch sú ziskové.

Aktuálne informácie z oblasti doplnkového dôchodkového poistenia v SR

V systéme doplnkového dôchodkového poistenia bolo na konci tretieho kvartálu roka 2001 zapojených viac ako 252 tisíc poistencov, čo je približne 12% ekonomicky aktívnych občanov. To predstavuje nárast oproti koncu minulého roka o štyri percentuálne body alebo prírastok skoro 70 tisíc nových poistencov. Doplnkové dôchodkové poisťovne spravovali na konci septembra 2001 4,7 mld. Sk, čo je o 1,5 mld. Sk viac ako na konci minulého roka. Investovanie doplnkových dôchodkových poisťovní ovplyvňujú prísne pravidlá a nedostatok kvalitných investičných príležitostí. Doplnková dôchodková poisťovňa nemôže investovať do podniku, s ktorým má zamestnávateľskú zmluvu.

Aj napriek tomu, že tohtoročný prírastok nových poistencov je vyšší ako v minulom roku, tento vývoj je len v nízkej miere výsledkom uvoľnenia trhu. Dynamika rastu v tomto segmente (klienti, ktorí sa v minulom roku ešte nemohli poistiť) nie je až taká výrazná. Zmobilizovala sa hlavne priemyselná sféra. Dôvod takéhoto vývoja je v tom, že v tých prípadoch, keď firma nemá zmluvu s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou, chýba aj príspevok zamestnávateľa, čo je jedna z hlavných výhod doplnkového dôchodkového poistenia. Daňová výhoda nie je dostatočne motivujúca.

Od začiatku tohto roka totiž platí novela zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení, ktorá umožňuje vstúpiť do systému aj tým občanom, ktorých zamestnávateľ nemá zmluvu s niektorou z poisťovní. Od tohto opatrenia sa očakávalo, že zamestnanci rozpočtových a príspevkových organizácií a živnostníci budú mať zvýšený záujem o tento druh dôchodkového zabezpečenia. Pôvodný systém doplnkového dôchodku sa snažil dosiahnuť to, aby sa firmy týmto spôsobom postarali o svojich zamestnancov. Tvorcovia zákona však neočakávali taký veľký prepad v hospodárení podnikov na Slovensku a aj to, že sa toto poistenie aj napriek daňovým úľavám stretne len s malým záujmom zo strany zamestnávateľov, čo napokon viedlo k jeho uvoľneniu. Štát okrem toho od tohto roka zaviedol hornú hranicu pre možnosť zníženia si daňového základu pre účastníkov doplnkového dôchodkového poistenia na 10% ročného príjmu, maximálne 24 tis. Sk ročne. Aj keď doteraz takého obmedzenie neexistovalo, veľký vplyv by do budúcnosti mať nemalo, keďže priemerný príspevok zamestnancov nie je ani polovica tejto sumy. Priemerný mesačný príspevok je v súčasnosti necelých 900 Sk, pričom príspevok zamestnanca a zamestnávateľa je skoro rovnaký. Pozitívnou zmenou, ktorú priniesla novela, je zníženie daňového zaťaženia vyplácaných dávok z 15 % na 10%.

Doplnkové dôchodkové poisťovne po 1. polroku 2001:


Záver:

Dôchodkové doplnkové poisťovne sú neziskovými subjektami, ktoré zhodnocujú peňažné prostriedky poistencov a celý dosiahnutý výsledok hospodárenia je prerozdelený v prospech ich účtov. Systém dôchodkového poistenia má motivovať nielen poistencov, ale aj ich zamestnávateľov, preto na dôchodkové zabezpečenie poistencov môže prispievať aj ich zamestnávateľ. To znamená, že poisťovňa zhodnocuje aj príspevky zamestnávateľov, avšak prislúchajúci podiel výnosu rozdeľuje v prospech poistencov. Za účelom zatraktívnenia tejto formy investovania štát poskytuje poistencom a zamestnávateľom daňové úľavy a zvýhodnenia.

Za neistotu vonkajšieho prostredia je možné považovať prebiehajúcu reformu sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Z doterajších krokov zatiaľ jednoznačne nevyplýva, či doplnkové dôchodkové poisťovne budú vykonávať druhý, povinný kapitalizačný pilier alebo tretí, doplnkový dobrovoľný pilier dôchodkového poistenia, čo nevyhnutne ovplyvní potenciálny trh poistencov DDP na Slovensku.

Doplnkové dôchodkové poisťovne majú určité rezervy v oblasti celoplošného marketingu, kedy nedostatočne využívajú tieto charakteristiky dané zákonom. Je nutné si však uvedomiť, že tieto kampane predstavujú vysoké finančné náklady, na financovanie ktorých nemá zákonným spôsobom dôchodková poisťovňa vytvorené možnosti a preto by musela časť týchto nákladov niesť buď spoločnosť zriaďovateľa alebo správcu.