Výrok o ratingu

Slovenská ratingová agentúra priraďuje Mestu Košice nasledovné ratingové hodnotenie :

Dlhodobý korunový rating	C ( pozitívny výhľad )
Dlhodobý devízový rating	C - ( pozitívny výhľad )
Krátkodobý rating	NS

Zdôvodnenie:

• Mesto Košice, druhé najväčšie mesto Slovenska, leží na rozhraní východného okraja Slovenského Rudohoria s Košickou kotlinou. Z politicko-správneho hľadiska tvoria Mesto Košice okresy Košice I, Košice II, Košice III a Košice IV. Mesto svojou vhodnou geografickou polohu, ktorá je daná blízkosťou hraničných prechodov s Ukrajinou (90 km), Poľskom (80 km), Maďarskom (20 km) a svojím prepojením s týmito krajinami vybudovanou cestnou, leteckou a železničnou sieťou tvoriacou spojnicu medzi východnou a západnou Európou, má perspektívu pre získanie dostatočného množstva zahraničných investícií, ako aj vytvorenia nových pracovných príležitostí. Napriek tomu, že Mesto Košice má už vytvorenú pomerne silnú hospodársku základňu a podnikateľské subjekty na území mesta vytvárajú vyše 9 % hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky, vážnym problémom je miera nezamestnanosti v meste, ktorá k 31.12.2001 dosiahla 16,83 %.
• V oblasti finančného hospodárenia mesto vykonáva kroky smerujúce k stabilizácii verejných financií. Potreba finančnej konsolidácie vyplynula najmä z nepriaznivých výsledkov hospodárenia mesta; napr. počas sledovaného obdobia objem cudzích zdrojov mesta prevyšoval skutočné príjmy dosiahnuté v bežnom roku, dlhová služba mesta k príjmom dosahovala počas sledovaných období nasledovné hodnoty: k ultimu roka 1998 33 %, k ultimu roka 1999 46,5 %, k ultimu roka 2000 21 % a k ultimu roka 2001 predstavovala 23% skutočne dosiahnutých príjmov mesta. K ultimu roka 2001 malo mesto aj nepriaznivú časovú štruktúru pohľadávok a záväzkov, až 93 % pohľadávok bolo po lehote splatnosti a iba 4 % záväzkov predstavovali záväzky do lehoty splatnosti. Významná časť príjmov mesta bola tvorená jednorazovými príjmami z predaja majetku mesta.
• Pozitívne hodnotíme vývoj príjmov v priebehu roka 2001, kedy sa percentuálny podiel daňových príjmov znižuje a naopak zvyšuje sa percentuálny podiel grantov, čím mesto začalo svoje príjmy diverzifikovať. Stabilným príjmom v rozpočte mesta sú aj úvery. Podľa nášho názoru by mesto malo aj v budúcnosti vo vyššom rozsahu presadzovať financovanie svojich potrieb z dotácií zo štátneho rozpočtu, ako aj snažiť sa o získanie zdrojov z predvstupových fondov EÚ a postupne znižovať svoju závislosť vyplývajúcu z orientácie na pomerne úzky okruh svojich veriteľov. Príjmom, ktorý začína tvoriť jeden zo stabilných príjmov rozpočtu mesta, sú odvody príspevkových organizácií mesta (kladné výsledky hospodárenia z ich podnikateľskej činnosti), hlavne Bytového podniku.
• Pozitívne vnímame naštartovaný reštrukturalizačný proces záväzkov mesta, ktorého cieľom je jednak reštrukturalizácia jestvujúcich záväzkov, dosiahnutie výhodnejších úrokových podmienok, racionalizácia vlastného hospodárenia mesta, ale najmä celkové zníženie dlhovej služby. Spolu s reštrukturalizačným procesom prebieha aj ozdravný proces mesta, ktorý mesto realizuje na základe ozdravného plánu spracovaného v zmysle platnej legislatívy. Realizáciou obidvoch projektov by mala byť úspešne zavŕšená konsolidácia mestských financií.
• Podľa nášho názoru boli v systéme riadenia zaznamenané pozitívne trendy. Mesto prijalo opatrenia na zlepšenie finančného riadenia a svojej finančnej situácie, čo sa následne prejavilo v znížení celkovej zadlženosti mesta z 2,2 mld. Sk (k ultimu roka 2000) na 1,7 mld. Sk (k 31.1.2002). V realizácii zmien v systéme riadenia je však nutné pokračovať rýchlejším tempom. V rámci reorganizácie vyplýva nutnosť vytvoriť útvar strategického manažmentu tak pre užšiu oblasť finančného riadenia, ako aj pre oblasť širšieho riadenia mesta vrátane jeho príspevkových organizácií a obchodných spoločností.
• V rámci reštrukturalizačného procesu odporúčame, aby mesto razantnejšie pristupovalo aj k riešeniu situácie svojich príspevkových organizácií a obchodných spoločností s majetkovou účasťou mesta. Väčšina týchto organizácií vykazuje dlhodobo stratové hospodárenie, neprináša mestu ekonomický efekt, čo v konečnom dôsledku zaťažuje rozpočet mesta. Neukončený a pomalý postup pri riešení stratového hospodárenia týchto organizácií a spoločností s ich negatívnym dopadom na hospodárenie mesta môže tak pre mesto znamenať negatívny dopad na jeho ratingové hodnotenie.
• V súvislosti s prechodom kompetencií z orgánov štátnej správy na mestá a VÚC prebehli na úrovni okresných úradov a krajského úradu so zástupcami mesta Košice vstupné rokovania. Mesto má vytvorenú komisiu, ktorá sa zaoberá problematikou prechodu kompetencií a delimitácie majetku. Mesto však nemá vyčíslenú výšku skrytého dlhu v súvislosti s preberaným majetkom, pretože doteraz nie je jasné, ktoré kompetencie a majetok prejdú na mesto a ktoré na jednotlivé mestské časti. Rizikom sa javí nevytváranie finančných rezerv na pokrytie neplánovaných výdajov v súvislosti s delimitovaným majetkom.
• Ako neistotu vonkajšieho prostredia vnímame Zákon o Meste Košice, na základe ktorého sú mestské časti samostatnými právnymi subjektami s individuálnymi rozpočtami bez povinnosti prispievať do rozpočtu magistrátu Mesta Košice na financovanie výdavkov na udržanie verejného blaha. Terajší systém originálnych právomocí mestských časti člení mestské časti na tzv. bohaté a chudobné v závislosti od ich príjmov. Systém originálnych právomocí mestských častí, ich právna subjektivita vytvoril v meste Košice 23 individuálnych a nezávislých mestských pokladní bez rovnomerného rozdelenia verejno - prospešných povinností, a tým aj rozdrobenie finančného toku a mestských financií. Zjednotenie finančného riadenia a zostavovanie jedného mestského rozpočtu by mohlo v konečnom dôsledku priniesť aj úspory v administratívnej oblasti - súčasný systém zaviedol 23 mestských úradov a pri zjednotení mestských pokladní by sa ich počet mohol zredukovať.

Slovenská ratingová agentúra, a.s.
Bratislava, 26. marca 2002