I. VÝROK O RATINGU

Slovenská ratingová agentúra priraďuje Mestu Komárno nasledovné ratingové hodnotenie:

Dlhodobý korunový rating	BB+ ( stabilný výhľad )
Dlhodobý devízový rating	B+   ( stabilný výhľad )
Krátkodobý rating	S3

Priradené dlhodobé ratingové hodnotenie v kategórií transakcií v slovenských korunách BB+ (stabilný výhľad) je o 4 stupne nižšie ako ratingové hodnotenie štátu (A - stabilný výhľad). V kategórii transakcií v cudzích menách bolo Mestu Komárno priradené ratingové hodnotenie B+ (stabilný výhľad), čo je o 4 stupne pod úrovňou rizika Slovenskej republiky (BBB- stabilný výhľad). Krátkodobé ratingové hodnotenie Mesta Komárno je S3, čo je najlepšie možné krátkodobé ratingové hodnotenie pre subjekty dosahujúce dlhodobé ratingové hodnotenie BB+.

Zdôvodnenie:

• Mesto Komárno je z politicko - správneho hľadiska sídlom okresu Komárno, ktorý združuje 41 obcí. Počtom obyvateľov 37 366 k 26.5.2001 sa mesto radí medzi menšie mestá na Slovensku. Vplyvom transformačných procesov a zmeny vlastníckych vzťahov sa štruktúra ekonomických aktivít mesta značne zmenila. Najväčší podiel priemyselných aktivít bol v minulosti sústredený v strojárskom priemysle a v stavebníctve, čo malo priaznivý vplyv na zamestnanosť v meste a v okrese. Z výrobných odvetví si v súčasnosti zachoval dobrú pozíciu len obuvnícky priemysel vďaka zahraničnému investorovi a významné postavenie na slovenskom trhu má v meste výrobné družstvo na produkciu koženej galantérie. V meste sa ďalej nachádza niekoľko menších podnikov podnikajúcich najmä v potravinárskej výrobe a službách, ktoré pokrývajú denné potreby miestneho obyvateľstva. Aj napriek výraznému zredukovaniu tradičného výrobného sektora, sú v meste perspektívy jeho obnovy, najmä z dôvodu dobrej dostupnosti (blízkosť miest Viedeň, Budapešť, Bratislava) a rozvinutej infraštruktúry. Výborná lokalizácia mesta je taktiež atraktívna pre nadregionálne a medzinárodné spoločnosti. Miera nezamestnanosti v meste Komárno sa pohybuje na úrovni 25 %, čo je viac ako miera nezamestnanosti v Nitrianskom kraji, ktorá dosiahla 21,45 % k ultimu mája 2002 a podstatne viac ako celoštátna miera nezamestnanosti, ktorá dosiahla 17,67 % k ultimu mája 2002.
• Systém interných smerníc a všeobecne záväzných nariadení mesta, ktorými sa riadia jeho základné funkcie, je dobre vybudovaný. Pozitívne hodnotíme ich verejné sprístupnenie formou internetovej stránky, čo je významný krok v budovaní transparentnosti v hospodárení mesta a v nakladaní s majetkom mesta. Nedostatkom sa javí nedostatočná a nepravidelná aktualizácia internej predpisovej základne, čo môže negatívne ovplyvniť ďalšiu snahu o budovanie transparentnosti. Určité rezervy vidíme aj v oblasti vnútorného riadenia, ktoré sa javí na určitých stupňoch riadenia ako menej pružné. Spolupráca s mestským zastupiteľstvom je hodnotená ako obtiažna, čo je však poznamenané koncom volebného obdobia.
• K ultimu roka 2001 mesto evidovalo bankové úvery a pôžičky v objeme 98 mil. Sk a zadlženosť mesta k príjmom za rovnaké obdobie predstavovala 49,65 %, čo považujeme za nepriaznivú hodnotu. Za rizikové považujeme financovanie a ukladanie celých mestských financií u jedného veriteľa, čo nezodpovedná zásade diverzifikácie rizika, či už úverového portfólia, alebo v oblasti ukladania voľných prostriedkov. Mesto plánuje realizovať projekt modernizácie ČOV, financovanie ktorého bude zabezpečené z predvstupového fondu ISPA. Nevyhnutnou podmienkou na získanie finančných prostriedkov z tohto fondu je participácia mesta vlastnými zdrojmi zodpovedajúca 25 %-nému podielu celkových investičných nákladov projektu, pričom celkové investičné náklady projektu sa pohybujú v rozpätí 300-400 mil. Sk. Podľa nášho názoru by prijatie nového úveru mohlo pri nezmenenej výške skutočne dosiahnutých príjmov výrazným spôsobom negatívne ovplyvniť zadlženosť mesta, čo by v konečnom dôsledku mohlo spôsobiť aj zvýšený nápor na likviditu mesta.
• bjem skutočne dosiahnutých príjmov mesta vykazuje v časovom rade rastúci trend vývoja a štruktúra príjmovej časti rozpočtu je diverzifikovaná, čo hodnotíme pozitívne. K ultimu roka 2001 boli v príjmovej časti rozpočtu zastúpené všetky príjmové skupiny. V období 2000 - 2001 sa objem disponibilných finančných prostriedkov mesta zvyšuje z hodnoty 21,293 mil. Sk na 40,715 mil. Sk, čo predstavovalo 31,73 % obežných aktív mesta. K 30.6.2002 bol zaznamenaný ich ďalší nárast na hodnotu 44,251 mil. Sk, čo hodnotíme pozitívne. Objem disponibilných finančných prostriedkov zaručuje mestu okamžitú likviditu. Krátkodobé záväzky mesta a dlhová služba mesta k ultimu roka 2001 boli v objeme 23,582 mil. Sk, čo znamená, že tieto boli kryté objemom disponibilných prostriedkov 1,7-násobne. Mesto v rokoch 1999 a 2000 hospodárilo na vyrovnanej báze rozpočtu, až v roku 2001 vykázalo prebytkové hospodárenie vo výške 17,174 mil. Sk. Negatívne vnímame vysoký stav pohľadávok, ktorý mesto eviduje v sledovaných obdobiach, ich stav k ultimu roka 2001 predstavoval 86 mil. Sk. Za účelom zníženia stavu pohľadávok by mesto malo efektívnejšie pristupovať k ich monitorovaniu a vymáhaniu.
• Mesto eviduje pomerne veľký počet majetkových účastí v obchodných spoločnostiach, pričom väčšina z týchto spoločností vykazuje stratové hospodárenie a patrí medzi neplatičov mesta. Podľa nášho názoru by mesto malo efektívnejšie riadiť majetkové účasti a prepojiť finančné a strategické riadenie mesta s riadením majetkových účastí. Do kontrolných orgánov obchodných spoločností by mali byť nominovaní nielen poslanci mestského zastupiteľstva, ale aj pracovníci mestského úradu na vyšších stupňoch riadenia (prednosta, zástupcovia prednostu, vedúci oddelení), čím by bola účinnejšia a efektívnejšia kontrola týchto spoločností a zabezpečená spätná väzba. Zároveň by mal byť zlepšený proces ekonomického monitorovania týchto spoločností a výsledky hospodárenia by mali byť predkladané na štvrťročnej, nie ročnej báze.
• Oblasť reformy verejnej správy je poznamenaná najmä nepripravenosťou zo strany štátu, čo má nepriaznivý dopad aj na mestá a obce. Mesto Komárno nemá do dnešného dňa podpísané delimitačné protokoly, problémom sa javí nesúlad evidencie štátu s evidenciou katastrov nehnuteľností, absencia projektových dokumentácií a revíznych správ, čo znemožňuje podpísanie týchto protokolov. Mesto síce vykonalo technický audit na preberanom majetku, avšak z dôvodu nevyčíslenia finančných prostriedkov na nevyhnutné opravy a údržbu (proces ešte prebieha), v rozpočte na rok 2002 nemá vytvorené žiadne finančné rezervy na prípadný skrytý dlh na delimitovanom majetku.

Prípadné otázky adresujte na autner@slovakrating.sk, alebo volajte +421 2 5464 5151.

Slovenská ratingová agentúra, a.s
Bratislava, 17. septembra 2002