Výrok o ratingu

Slovenská ratingová agentúra priraďuje Mestu Ružomberok nasledovné ratingové hodnotenie:

Dlhodobý korunový rating	BBB+ ( stabilný výhľad )
Dlhodobý devízový rating	BB+ ( stabilný výhľad )
Krátkodobý rating	S2

Priradené dlhodobé ratingové hodnotenie v kategórií transakcií v slovenských korunách BBB+ (stabilný výhľad) je o 1 stupeň nižšie ako ratingové hodnotenie štátu (A - stabilný výhľad). V kategórii transakcií v cudzích menách bolo Mestu Ružomberok priradené ratingové hodnotenie BB+ (stabilný výhľad), čo je o 1 stupeň pod úrovňou rizika Slovenskej republiky (BBB- stabilný výhľad). Krátkodobé ratingové hodnotenie Mesta Ružomberok je S2, čo je najlepšie možné krátkodobé ratingové hodnotenie pre subjekty dosahujúce dlhodobé ratingové hodnotenie BBB+.

Zdôvodnenie:

• Mesto Ružomberok je hospodárskym a kultúrnym centrom dolného Liptova. Z politicko-správneho hľadiska je mesto Ružomberok sídlom okresu Ružomberok, ktorý združuje 25 obcí, čím sa zaraďuje medzi menšie okresy na Slovensku. Súčasťou mesta je mestská časť Vlkolínec, ktorá je zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Aj v počte obyvateľov 31 356 k 26.5.2001 sa mesto radí medzi menšie mestá v SR. Odvetvová štruktúra priemyslu v meste nie je výrazne diverzifikovaná. Zastúpenie priemyslu v meste je sústredené do odvetví celulózovo-papierenského a textilného priemyslu, ktoré sú reprezentované veľkými priemyselnými podnikmi so zahraničným kapitálom. Aj napriek tomu je v meste Ružomberok relatívne vysoká miera nezamestnanosti, ktorá k 31.3.2002 dosiahla 19,5 %, čo je viac ako miera nezamestnanosti v okrese Ružomberok, ktorá k 31.3.2002 dosiahla 18,35 % a viac ako celoštátna miera nezamestnanosti 16,89 % k 31.3.2002.
• Vo finančnej oblasti je silnou stránkou mesta jasne definovaná koncepcia v kľúčových oblastiach hospodárenia mesta. Vysoká úroveň finančného riadenia vnáša do vývoja finančných ukazovateľov určitú stabilitu. Mesto vykazuje stabilne prebytky hospodárenia ku koncu bežného roka, ktoré sú zdrojom financovania rôznych aktivít zabezpečujúcich ďalší rozvoj mesta. Podporným nástrojom v oblasti finančného riadenia je centrálny informačný systém mesta, ktorý umožňuje automatizáciu riadiacich procesov, ako aj kontrolných mechanizmov. Mesto má dobre vybudovaný systém interných predpisov a všeobecne záväzných nariadení, ktorými sa riadia základné funkcie mesta a nakladanie s jeho majetkom.
• Celkovú likviditu mesta Ružomberok hodnotíme pozitívne. Objem disponibilných prostriedkov mesta k ultimu roka 2001 dosiahol 36,121 mil. Sk, čo predstavovalo takmer 40 % obežných aktív mesta. Krátkodobé záväzky mesta a dlhová služba mesta k ultimu roka 2001 boli v objeme 11,906 mil. Sk, čo znamená, že tieto krátkodobé záväzky mesta boli kryté objemom disponibilných prostriedkov 3-násobne. Pozitívne hodnotíme vývoj ukazovateľa dlhová služba k príjmom, ktorý vykazuje v časovom rade klesajúci trend vývoja a k ultimu roka 2001 bol pomer dlhovej služby k príjmov 4,15 %-ný. V rámci nových rozpočtových pravidiel bude pomer dlhovej služby mesta k bežným príjmom mesta na rok 2002 predstavovať 6,4 %, čo znamená, že mesto už v súčasnosti dodrží zásadu krytia bežných výdavkov bežnými príjmami. Štruktúra príjmovej časti rozpočtu sa začala výraznejšie diverzifikovať až v roku 2001, kedy sa zvýšil percentuálny podiel grantov a transferov na celkových príjmoch mesta.
• Pozitívne hodnotíme skutočnosť, že mesto za účelom efektívnejšej kontroly plnenia daňových povinností zavádza na území mesta používanie tzv. Digitálnej mapy, ktorá predstavuje moderný a ojedinelý systém evidencie nehnuteľného majetku na Slovensku. Systém obsahuje prepojenie evidencie nehnuteľného majetku medzi štátnou správou (katastrálnych odborov) a samosprávou (evidencia pre účely stanovovania a kontroly plnenia daňových povinností).
• Napriek skutočnosti, že mesto nemá príjem finančných prostriedkov v cudzej mene, časť svojich investičných potrieb financuje úverom v cudzej mene (USD). Existenciu kurzového rizika preto vnímame negatívne a z dlhodobého hľadiska by sa mesto malo vyvarovať čerpaniu úverov v cudzej mene.
• V rámci reformy verejnej správy je mesto pripravené na prevzatie kompetencií. Pozitívne hodnotíme skutočnosť, že mesto zriadilo komisiu pre oblasť školstva na úrovni zástupcov mesta a okresného úradu s cieľom získať relevantné informácie týkajúce sa stavu delimitovaného majetku. Vysoko hodnotíme aj to, že mesto má vytvorené finančné rezervy na krytie prípadného skrytého dlhu na delimitovanom majetku.
• V oblasti životného prostredia sa mesto usiluje vytvárať čo najlepšie podmienky pre zdravý život obyvateľov mesta. Zatiaľ nedoriešeným problémom je výrazné znečisťovanie životného prostredia v meste a v blízkom okolí zo strany významného podnikateľského subjektu SR, ktorý je zároveň najväčším zamestnávateľom v meste. Aj keď jedným zo strategických cieľov rozvoja mesta je rozvoj cestovného a turistického ruchu, rozsah znečisťovania životného prostredia má negatívny vplyv práve na napĺňanie tohto cieľa.
• Pozitívne vnímame spoluprácu mesta s terciálnou sférou. Mesto vynakladá nemalé finančné prostriedky na rozvoj vzdelanosti, kultúrnych a športových aktivít za účelom skvalitnenia života obyvateľov mesta. Obdobne hodnotíme aj marketingové aktivity mesta, kedy mesto formou prezentácie na webovskej stránke prispieva k informovanosti o danostiach a turistických možnostiach mesta a okolia.

Slovenská ratingová agentúra, a.s.
Bratislava, 28. mája 2002